Catherine de Rambouilletová

Narodila sa v Ríme v rodine markíza de Vivonne, pána de Pisany, neskoršieho amabasadora v Španielsku, a matke Giulii Savelli, rímskej šľachtičnej, neteri pápeža. Bola vychovaná v konverzačnej kultúre, zúčastňovala sa stretnutí jej otca s literárnymi priateľmi.

Vydala sa v 12 rokoch (27. január 1600) za Charlesa d´Angennes, vidame du Mans a budúceho markíza de Rambouillet. Pár opustil hôtel de Rambouillet aby sa ubytoval v hôtel de Pisani, v ulici Saint-Thomas-du-Louvre v Paríži. Tento palác si vyzdobili a zariadili spolu, čím inšpirovali Máriu Medicejskú pri zariaďovaní jej Luxemburského paláca. Catherine mala sedem detí. Dvaja synovia zomreli mladí. Dcéra Julie jej sekundovala v salóne, Angélique bola prvou manželkou grófa de Grignan a tretia dcéra vstúpila do kláštora, neskôr sa stala opátkou z Yères. Vnučka po línii Julie, Marie-Julie de Sainte-Maure, sa stala vojvodkyňou d'Uzès.

Z dôvodu zhoršeného zdravia a tiež mravov na dvore sa rozhodla prijímať vysokú spoločnosť u seba. Zaujímala sa o umenie, literatúru, mala rada históriu a hovorila viacerými jazykmi. Držala si skvelý salón aj s pomocou dcéry Julie 1607-1671), na počesť ktorej bola skomponovaná séria madrigalov „La guirlande de Julie“, až do jej sobáša (1645) s vojvodom de Montausier a smrti Vincenta Voiture v 1648. Salón neprerušene trval od roku 1618 do 1648. Vydobil si veľký vplyv na francúzsky jazyk a literatúru tej doby, jeho návštevníčky preciózky mali dôležitú úlohu v obnovovaní francúzskeho slovníka. Molière spodobnil a zosmiešnil svoj zážitok v tomto salóne v divadelnej hre „Les Précieuses ridicules“ (Smiešne preciózky).

Salón madame de Rambouillet bola priekopnícka inštitúcia, ktorá položila základy Francúzskej akadémie. Práve tu bol prijímaný kardinál de Richelieu a vďaka hosťom, ktorí sa zaoberali čistotou gramatiky francúzskeho jazyka, oficiálne založil za účelom jeho udržiavania akadémiu. Zakladajúci akademici boli vyberaní z radov mužov, ktorých hodnotila a prijímala vo svojom salóne Catherine de Vivonne, markíza de Rambouillet.

Salón madame de Rambouillet si vedel uctiť ženy, na rozdiel od ostatných salónov, ktoré navštevovali masívne len muži. Preto madame de Rambouillet navštevovali aj zástupy mladých žien z najlepších rodín. Prezývaná Arthénice, anagram zložený z mena Malherbe, sa objavila ako Cléomire v diele „Artamène ou le Grand Cyrus“ od Georgesa a Madeleine de Scudéry. Cyrus mal byť Enghien - Condé. Medzi návštevníkmi hôtel de Rambouillet sa najčastejšie vyskytovali: François de Malherbe, Honoré d'Urfé, vojvodkyňa de Longueville, M. de Chaudebonne, Antoine Godeau, Honorat de Bueil de Racan, Marc-Antoine Girard de Saint-Amant, Georges de Scudéry, Jean Desmarets de Saint-Sorlin, Roger de Bussy-Rabutin, Claude Malleville, François Maynard, Jean Ogier de Gombauld, Pierre Corneille, Angélique Paulet, Madame de La Fayette, Madame de Sévigné, Guillaume Colletet, Claude Favre de Vaugelas, Gédéon Tallemant des Réaux, Vincent Voiture a Richelieu. Salón bol zrušený medzi rokmi 1645 a 1650 z dôvodu úmrtia v rodine a aktuálneho stavu politiky - Frondy.

• syn, vidame de Mans, zomrel v 7. roku života na mor
• syn, markíz de Pisani, bol zabitý pri meste Nordlingen.
• Marie-Julie, dcéra, vydatá za vojvodu de Montausier
• Angélique, bola prvou manželkou grófa de Grignan
• tri ďalšie dcéry vstúpili do kláštorov, jedna z nich sa stala opátkou v Yères.
• vnučka, Marie-Julie de Sainte-Maure sa stala vojvodkyňou d'Uzès, jej matkou bola Marie-Julie.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Catherine de Rambouilletová

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Catherine de Rambouillet na francúzskej Wikipédii.
• Životopis Mme. de Rambouillet(po francúzsky)
• článok o vývoji salónov(po anglicky)

Francúzsky portál Literárny portál