Vincent Voiture

Narodil sa v rodine obchodníka s vínom, ktorý sa vypracoval na dvorného dodávateľa. Študoval v Paríži, kde sa dostal pod ochranu kráľovho brata Gastona Orléanskeho. Vo veku šestnástich rokov Voiture zložil veršovanú divadelnú hru, ktorú venoval svojmu budúcemu ochrancovi. Gaston ho neskôr menoval svojím domácim účtovníkom, neskôr uvádzačom vyslancov. Jeho spolužiak Gróf d´Avaux ho zoznámil s viacerými osobami z vyšších vrstiev. Chaudebonne ho uviedol do literárneho salónu Hôtel de Rambouillet.

Po komplote zvanom La journée des Dupes (dosl. Deň oklamaných) sprevádzal Voiture Vojvodu orléanskeho na jeho cestách do Lotrinska a Languedocu. Z týchto ciest posielal listy, ktoré sa v literárnom svete stali udalosťou. Epištoly posielal aj zo Španielska, kam ho princ vyslal na diplomatickú misiu.

Po svojom návrate do Paríža v roku 1634 sa stal jedným z prvých členov Francúzskej akadémie. Priazeň kardinála Richelieua si získal svojím majstrovským dielom, listom, v ktorom opísal dobytie Corbie. V roku 1638 bol poverený zaznamenať narodenie dauphina – následníka trónu na dvore Veľkovojvodu toskánskeho. Potom odišiel do Ríma, kde sa zaoberal súdnym procesom Catherine de Rambouillet a bol zvolený za člena "Akadémie humoristov".

Od roku 1639 zastával významnú funkciu na kráľovskom dvore (maître d’hôtel), od roku 1642 bol poradcom grófa d’Avaux s príjmom 4 000 livrov. Kráľovná mu navyše udelila dôchodok vo výške 1 000 ecu. Jeho príjem vystúpil na úroveň 18 000 livrov ročne.

Vďaka svojmu talentu a povahe bol obľúbeným návštevníkom salónov, kde žiaril celý život a budoval si svoje renomé. Jeho listy tam boli považované za základ literárneho vkusu. Voiture zaviedol do poézie manierizmus a galantnosť. Jeho diela však vyšli až po jeho smrti, počas jeho života sa čítali v salónoch. Často v spoločnosti vyvolávali hádky a spôsobovali pohoršenie. Jeho sonet o Uránii ako odpoveď na Benseradovu báseň Job rozdelil salónnu spoločnosť na dva tábory – „jobistov“ a „uránistov“ (jobelins, uranistes). Medzi hlavné prívrženkyne Voitura patrila Anne Geneviève de Bourbon-Condé, ktorá sa neskôr zúčastnila vzbury Fronda proti kráľovi.

Jeho povesť pretrvala. Boileau o ňom rozprával nejeden raz, tiež Madame de Sévigné. Voiture mal na francúzsku poéziu silný vplyv. Zatiaľ čo Balzac ju písal v rétorickom a vznešenom štýle, Voiture jej dodal ľahkosť a jednoduchosť.

Jeho diela boli zozbierané a vydané až po jeho smrti v Paríži v roku 1650 v štyroch zväzkoch a boli často znovu vydávané až do roku 1745.

• Poème La Belle Matineuse (1635)
• Lettre sur la prise de Corbie (1636)
• Lettre de la carpe au brochet (1643)
• Épître à Monseigneur le Prince sur son retour d'Allemagne (1645 – 1648)
• Sonnet d'Uranie (1647)
• Poésies de M. de Voiture (posthume, 1650)
• Lettres de Voiture (posthume, 1729)
• Lettres et poésies (édition posthume établie par Abdolonyme Ubicini, 1855)
• Poésies (2 volumes, édition posthume établie par H. Lafay, 1971)
• Les Demoiselles de ce temps (1649)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vincent Voiture

• Encyklopédia Larousse

• Wikisource – Vincent Voiture
• Gustave Vapereau, Dictionnaire universel des littératures, Paris, Hachette, 1876, p. 2047 – 8
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vincent Voiture na francúzskej Wikipédii.