Carlo Maderno
Carlo Maderno (* 1556, Capolago, Taliansko – † 30. január 1629, Rím, Taliansko) bol taliansko-švajčiarsky (niekedy uvádzaný ako lombardský) architekt, ktorý je považovaný za jedného zo zakladateľov barokovej architektúry. Jeho priečelia kostolov Santa Susanna, Bazilika svätého Petra a Sant'Andrea della Valle boli kľúčovo dôležité pre vývoj talianskeho baroka.
| Carlo Maderno | |||
| taliansko-švajčiarsky architekt | |||
 | |||
| Narodenie | 1556 Capolago, Taliansko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 30. január 1629 Rím, Taliansko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
_resize.jpg.webp)
_-_facade.jpg.webp)
Život a dielo
Maderno začal svoju kariéru v mramorových lomoch. V roku 1588 sa so svojimi štyrmi bratmi presťahoval do Ríma, kde sa stali spolupracovníkmi svojho strýka Domenica Fontanu. Spočiatku pracoval ako tesár mramoru. Jeho prvým samostatným dielom bola v roku 1596 úplne suverénne a vyzreté priečelie pre kostol Santa Susanna (1597 - 1603); bolo to jedno z prvých barokových priečelí, rušiace manieristické zvyklosti. Stavba má dynamický rytmus stĺpov a pilastrov s vystupujúcou centrálnou loďou.
Priečelie kostola Santa Susanna vzbudilo pozornosť pápeža Pavla V., ktorý Maderna v roku 1603 vymenoval za hlavného architekta baziliky sv. Petra. Maderno bol poverený zmenou Michelangelových plánov baziliky a dodaním návrhov pre rozšírenú loď s palácovým priečelím. Priečelie, dokončené v roku 1612, je postavené s balkónom (pre pápežské žehnanie) nad centrálnou bránou. Toto ďalšie rozšírenie baziliky (ktorá z Michelangelovho pôdorysu gréckeho kríža prešla na súčasný latinský kríž) býva kritizované, pretože prekáža pohľadu na dóm z námestia, často ignorujúce fakt, že prístupová cesta bola postavená v modernej dobe. Maderno nemal pri návrhu tejto stavby toľko voľnosti ako u ostatných projektov.
Väčšina Madernovej práce boli prestavby už existujúcich budov. Jedinou stavbou, ktorú navrhol a bola postavená pod jeho dozorom, je Santa Maria della Vittoria (1608 - 1620), kde jeho prácu často zatieňuje Berniniho kaplnka Cornaro a súsošie Videnie sv. Terézie. Dokonca Madernove majstrovské dielo, kostol Sant'Andrea della Valle, nie je pôvodne jeho. Navrhol priečelie a kupolu, druhú najväčšiu v Ríme. Kostol sám bol navrhnutý Giuseppe Francesco Grimaldim a Giacomom della Portom v roku 1540. V dobe Madernovej smrti bola postavená len polovica priečelia; dielo dokončil podľa pôvodných návrhov Carlo Fontana.
Medzi jeho ďalšie práce patria rímske kostoly Gesù e Maria, San Giacomo degli Incurabili a San Giovanni dei Fiorentini (kde je pochovaný). Pracoval tiež v Kvirinálskom paláci, pápežskom paláci v Castel Gandolfo a paláci Barberini. Podieľal sa tiež na návrhoch pre kaplnku sv. Vavrinca v kostole San Paolo fuori le Mura a kaplnku Caetani v kostole Santa Pudenziana.