Cárovič (opereta)

Cárovič (nem. Der Zarewitsch) je opereta, ktorú skomponoval Franz Lehár. Premiéra sa konala 21. februára 1927 v Deutsches Künstlertheater v Berlíne. Libreto napísali Béla Jenbach a Heinz Reichert podľa činohernej predlohy poľskej autorky, Gabriely Zapolskej, ktorú videl Lehár hrať vo Viedni v roku 1917 v Detsches Volkstheater. Práva na jej dielo získali až po smrti autorky od jej dedičov. V pôvodnom diele odhrávajúcom sa v 18. storočí, vystupoval Alexej Petrovič, najstarší syn cára Petra Veľkého, ktorý sa zaľúbil do fínky a odišiel s ňou do Talianska. Bol však otcom prinútený vrátiť sa do Ruska, kde bol uväznený. Libretisti sa rozhodli obísť "politicky nepríjemné" časti diela. Dej bol prenesený o storočie neskôr a hlavná postava operety je len výplodom fantázie (nemá teda žiadnu oporu v dejinách). V operete sa cárovič vráti z Talianska do vlasti dobrovoľne, aby si splnil svoje povinnosti. Svojej lásky sa musí zriecť.

Opereta bola veľmi úspešná. Dej operety umožnil autorovi použiť ruské aj neapolské hudobné motívy. Ária "Willst du, Wilst du..." ("Chceš?", prvé dejstvo) bola napísaná vyslovene na mieru slávnemu tenoristovi Richardovi Tauberovi. Najviac sa však preslávil duet z tretieho dejstva: "Warum hat jeder Frühling, ach, nur einen Mai?" ("Prečo je každú jar iba raz máj?").