Bruno Kreisky

Po vojne sa vrátil do Rakúska a obnovil svoju politickú kariéru. V roku 1970 sa stal prvým kancelárom židovského pôvodu v histórii Rakúska.[1] Ako minister zahraničia i ako kancelár sa snažil hrať úlohu sprostredkovateľa medzi Izraelom a arabskými vodcami ako bol Jásir Arafát, Anwar as-Sádát, alebo Muammar Kaddáfí.[1] Ako veľký odporca sionizmu a hlasný kritik Izraela však narazil na nedôveru tohto štátu a príliš vo svojom snažení neuspel. Jeho dôveryhodnosť v očiach Izraelčanov tiež veľmi poškodil škandál, ktorý sa rozpútal okolo niektorých členov jeho vlády, ktorí sa za druhej svetovej vojny zaplietli s nacizmom. Ten nakoniec vyústil v ostrý stret medzi Brunom Kreiskym a „lovcom nacistov“ Simonom Wiesenthalom.[1]

Henry Kissinger spomína: „…jeho komentáre k politickým trendom a osobnostiam vždy človeku rozšírili obzory. Mal veľký zmysel pre humor a geopolitike rozumel omnoho viac ako mnohí predstavitelia mocnejších krajín. Jednou z nesúmerností, ktoré sa prejavujú v dejinách, je nepomer medzi schopnosťami niektorých politikov a mocou ich krajín.“[2]