Bronzový depot Bošáca - Špania dolina

Kovový depot objavil v roku 2009 náhodný nálezca s detektorom kovov na terase nad miestnym vodným tokom Španí potok, pozostávajúci z dvoch celkov vzdialených od seba asi 5 m. Celky mali byť deponované vrstvene a zámerne organizovane, cca 30 cm pod súčasným povrchom. Podľa vyhlásenia nálezcu boli uložené v dvoch oddelených častiach:

• Bošáca – Špania dolina I - depot bronzových mečov s bronzovou šálkou
• Bošáca – Špania dolina II - centrálny depot

Nálezca uviedol, že v rámci depotu Bošáca – Špania dolina I boli bronzové meče uložené cez seba na plochej strane, pričom ich hrot smeroval k východu. Na zhluku troch mečov bola situovaná bronzová šálka.[1]

Na základe fragmentácie niektorých artefaktov depotu Bošáca – Špania dolina II je zrejmé, že dobové poškodenie bolo výsledkom úmyselného konania, ktorého účel je veľmi ťažké uspokojivo vysvetliť. Dva typy úmyselnej fragmentácie (ohýbanie, lámanie) spôsobili nenávratné poškodenie objektov. Pri mnohých artefaktoch je možné uvažovať o použití tupého nástroja pri poškodzovaní. Niektoré predmety sú roztrieštené na niekoľko kusov na úroveň nemožného rozpoznávania a úplne strácajú typologické vlastnosti. Dá sa povedať, že tento trend neušetril ani jeden typ artefaktu, či už išlo o šperky, zbrane alebo nástroje.

Na základe typologicko-chronologickej analýzy založenej na krížovom datovaní chronologicky citlivých artefaktov bolo preukázané, že artefakty tvoriace depot Bošáca – Špania dolina I, sú datovateľné do obdobia Ha A2-B1, zatiaľ čo deponovanie celku Bošáca – Špania dolina II môže byť nastavené do prechodného horizontu Ha A2/B1 (Trenčianske Bohuslavice/Somotor – Lúčky). Táto hypotéza je založená na pozorovaní, že depot je zložený z chronologicky starších (Ha A2) a mladších (Ha B1) artefaktov, ktoré majú prechodný charakter a sú vhodné na určenie nezávislej prechodnej fázy.

Napriek tomu, že nález pochádza zo západného Slovenska a obsahuje typy artefaktov, ktoré boli s vysokou pravdepodobnosťou odliate v Západných Karpatoch, zostava obsahuje určité predmety (ako napr. sekeru s odsadenou čepeľou), ktoré sú skôr charakteristické pre metalurgickú tradíciu juhovýchodu Karpatskej kotliny. Iná skupina analyzovaných objektov má charakter nadregionálneho rozšírenia (napr. meč typu Högl, kosáky typu Uioara 8 a Cenadu Mare, tyčinkovité hrivny so zahrotenými koncami).

Nepopierateľný súvis s uložením depotov má existencia hradiska lužickej kultúry v polohe Hradiská v Zemianskom Podhradí, ktoré sa nachádza v značnej blízkosti miesta uloženia depotu. Podľa zisťovacieho výskumu je rozhranie medzi staršou (Ha A2) a mladšou (Ha B1) fázou osídlenia príznačné katastrofickým zánikom hradiska v dôsledku silného požiaru, po ktorom nasledovalo monumentálne prebudovanie celého systému opevnenia.[2] Preto sa tieto depoty z obdobia Ha A2/B1 často stavajú do priamej súvislosti s uvedeným zánikovým horizontom.

V spojitosti s nálezmi niekoľkých bronzových mečov v okolí tohto sídliska sa zdá byť sa veľmi pravdepodobné, že išlo o významné a strategické miesto lužickej kultúry, kde sa koncentrovala vojenská sila a elita vtedajšej spoločnosti. Na základe hromadných nálezov z okolia je evidentné, že masívne opevnené hradisko v Zemianskom Podhradí zohrávalo v mladšej a neskorej dobe bronzovej dôležitú ekonomickú úlohu a súviselo s prítomnosťou významného etnika na území Slovenska. Bošácka dolina je prirodzenou cestou cez Biele Karpaty, spájajúcou stredné Považie so stredným Pomoravím. Podobné nálezy v tejto oblasti Bielych Karpát sú zriedkavé (Drslavice, Trenčianske Bohuslavice), a preto tento nález výrazne dopĺňa skromné vedomosti o nich.[1]