Briandov-Kelloggov pakt
Briandov-Kelloggov pakt podpísaný 27. augusta 1928 v Paríži je medzinárodná zmluva o vylúčení vojny ako prostriedku riešenia medzinárodných sporov, okrem prípadov sebaobrany. Je pomenovaná po svojich autoroch - Aristide Briandovi, francúzskom ministrovi zahraničných vecí a Frankovi B. Kelloggovi, ministrovi zahraničných vecí USA (štátnom tajomníkovi).
Uvádza, že spory budú riešené mierovou cestou, neboli však stanovené žiadne sankcie za jeho porušenie. Briandov-Kelloggov pakt bol pokusom o medzinárodné odsúdenie vojny.
Formálny názov paktu bol Všeobecná zmluva o odmietnutí vojny. Zmluva vyhlasovala vojnu za nelegálny prostriedok medzinárodných vzťahov. Hoci ju nakoniec postihol neúspech, mala významný vplyv na ďalší rozvoj medzinárodného práva. Poslúžila ako právny základ pre vznik pojmu zločin proti mieru, na základe ktorého bolo veľa osôb súdených za rozpútanie druhej svetovej vojny v Norimberskom procese. Zákaz útočnej vojny bol potvrdený a rozšírený v Charte OSN.
Pôvodných signatárov bolo pätnásť – USA, Austrália, Kanada, Nemecko, India, Írsky slobodný štát, Taliansko, Nový Zéland, JAR, Veľká Británia, Česko-Slovensko, Poľsko, Japonsko, Belgicko a Francúzsko. Celkovo pakt podpísalo 62 štátov.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Briand-Kelloggův pakt na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).