Brestská pevnosť
Brestská pevnosť je pevnosť stojaca západne od mesta Brest v Bielorusku (4 forty (I, K, L a O) ležia v susednom Poľsku.). Známa sa stala najmä tvrdošíjnou obranou v priebehu operácie Barbarossa, trvajúcou od 22. do 30. júna 1941 (koniec organizovanej obrany). Niektoré osamotené skupiny sovietskych vojakov odmietajúcich sa vzdať v pevnosti prebývali až do augusta. Za prejavenú odvahu a húževnatosť bol pevnosti 8. mája 1965 udelený titul hrdinská pevnosť. V súčasnosti je pevnosť pamätníkom druhej svetovej vojny.
História
Bola postavená v polovici 19. storočia ako jedna z ruských západných pevností pre ochranu západných hraníc krajiny. Nachádza sa na sútoku riek Muchavec a Západný Bug, na mieste starších usadlostí. Projekt bol vypracovaný v roku 1830. Začiatočná fáza výstavby trvala od roku 1836 do roku 1842. Pevnosť sa skladala zo štyroch objektov, centrálnu časť tvorila citadela, postavená na mieste pôvodného trhoviska. Obranné objekty boli v priebehu 19. storočia neustále modernizované, okolo pôvodnej citadely bol vybudovaný rad obranných objektov. Posledné práce boli dokončené v roku 1914, v priebehu prvej svetovej vojny, kedy pevnosť a priľahlé opevnenia dosiahli dĺžku 30 km.
Počas prvej svetovej vojny pevnosť v auguste 1915 obsadili Nemci, po tom či ju ruské vojská opustili počas generálneho ústupu. Počas poľsko-sovietskej vojny zmenila pevnosť majiteľa dvakrát. Po rižských rokovaniach v roku 1921 pripadla oficiálne Poľsku. Po roku 1930 sa stala nechvaľne známa ako väznica.
Na začiatku druhej svetovej vojny bola bránená 4 dni malou posádkou iba štyroch pechotných práporov pod vedením gen. Plisowského pred útokmi XIX. tankového zboru gen. Guderiana. Poľské jednotky z oblasti ustúpili na juh 17. septembra. V ten istý deň zaútočilo z východu aj ZSSR. Na základe dohôd bol Brest prenechaný Sovietom.
Po napadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom vzdorovala posádka pevnosti ako celok od ranných hodín 22. júna do 30. júna 1941. Nemci pritom počítali, že nad oblasťou získajú kontrolu v priebehu 12 hodín. Namiesto jedného pluku však boli v pevnosti dislokované sovietske 2 divízie. V období kedy sa vzdali posledné organizované hniezda odporu sa frontová línia nachádzala 300 míľ na východ. Ešte 24. júla sa v pevnosti pohybovali skupiny ozbrojených obrancov, ktorí kládli odpor. Odhodlanie obrancov, ktorí spôsobili útočiacej 45., 31. a 34. divízii veľké straty urobilo na nemeckých vojakov a veliteľov veľký dojem. 24. augusta 1941 si boli pevnosť osobne pozrieť Hitler spolu s Mussolinim.
Počas vojny ani roky do smrti Stalina informácie o obrane pevnosti neprenikli na verejnosť. Bolo to hlavne preto, že podľa rozkazu č. 270 boli všetci vojaci, ktorí sa vzdali do rúk nepriateľa, automaticky považovaní za vinných z porušenia vojenskej prísahy. Až v roku 1957 sovietsky historik Sergej Smirnov vydal knihu o osudoch obrancov pevnosti. V roku 1965 bol pevnosti priznaný štatút hrdinská pevnosť, ekvivalent štatútu hrdinské mesto, ktorý bol udelený napr. Stalingradu alebo Sevastopoľu.
