Bratislavské korunovačné slávnosti

Bratislavské korunovačné slávnosti sú kultúrna akcia, ktorá sa každoročne koná v Bratislave prvý septembrový víkend [1] od roku 2003 podľa historických udalostí, kedy sa v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovali uhorskí králi. Je to jedna z najvýznamnejších kultúrnych akcií konaných v strednej Európe [2] a tiež patrí k vrcholným podujatiam Bratislavského kultúrneho leta. [3] Ku korunovačným slávnostiam patria aj ďalšie sprievodné podujatia, napríklad Bratislavský jarmok, hľadanie kráľovského pokladu [3] a pasovanie rytierov Rádu zlatej ostrohy.

Novokorunovaný detský kráľ Ferdinand IV. v podaní Emila Zvaríka. Chrbtom k objektívu sú jeho rodičia - kráľovná Mária Anna Španielska (I. Surovcová) a kráľ Ferdinand III. (Filip Tůma). Korunovačné slávnosti v roku 2010.

Novokorunovaný kráľ na koni pri ceste na korunovačný pahorok. Korunovačné slávnosti v roku 2010.

Slávnosti trvali do roku 2009 jeden alebo dva dni, v roku 2010 organizátori predĺžili túto akciu na štyri dni, pričom v tomto roku sa ich súčasťou stali aj konferencia Šanca pre Európu bez chudoby a návšteva kráľovského páru Chorvátskeho Grobu, ktorá prebehla v pondelok, [3][4] a ktorá má pripomenúť historické osídľovanie okolia Bratislavy Chorvátmi. [4]

Každý rok je venovaný inému panovníkovi, ktorého stvárňuje vždy iný herec, pričom reprodukcie jednotlivých korunovácií sa konajú chronologicky v takom poradí, ako historicky nasledovali. Do roku 2006 samotná inscenácia korunovácie prebiehala v Dóme sv. Martina, no od roku 2007 sa presunula do ulíc Bratislavy, čím sa sprístupnila širšiemu publiku; v roku 2007 prebiehala na Hlavnom námestí [5] , v roku 2008 na Hlavnom a Hviezdoslavovom námestí a v roku 2010 tiež na Hviezdoslavovom námestí pred historickou budovou Slovenského národného divadla. Korunovačný sprievod začína svoju cestu na Bratislavskom hrade a pokračuje bratislavskými staromestskými ulicami a námestiami. Jednotliví herci absolvujú cestu peši, výnimku tvoria členovia kráľovskej rodiny, ktorí idú na koňoch. [3]

Reprodukcia samotného korunovačného obradu kráľa prebieha presne podľa historických záznamov. Ostrihomský arcibiskup odovzdáva budúcemu kráľovi svätoštefanskú korunu a tiež ďalšie uhorské korunovačné klenoty (korunovačné insígnie), ktorými sú meč, plášť, jablko a žezlo. [1][4] Následne novokorunovaný kráľ pasuje rytierov Rádu zlatej ostrohy, potom zloží korunovačnú prísahu a na záver sa odoberie na svojom koni na korunovačný pahorok, kde švihne mečom na všetky štyri svetové strany, čo má symbolizovať panovníkovu prísahu, že bude krajinu ochraňovať pred nepriateľmi prichádzajúcimi zo všetkých strán.