Borobudur

Borobudur (zo sanskritského Vihara Buddha Ur, čo možno preložiť ako „budhistický chrám na hore“) je najväčšia budhistická stavba na svete. Nachádza sa v Indonézii.

Svetové dedičstvo UNESCO
Borobudur Temple Compounds*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Borobudur
Štát Indonézia
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, vi
Identifikačné č. 592
Región** Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis 1991  (15. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Je kamennou učebnicou budhistickej náuky a najznámejšia budhistická pamiatka v Indonézii. Nachádza sa 42 km na severozápad od mesta Jogjakarta, najdôležitejšieho mesta strednej Jávy. Borobudur vznikol okolo roku 800 po Kr. pod patronátom dynastie Šailendrovcov. Jeho stavitelia sa snažili o napodobenie posvätného vrchu Meru z indickej mytológie. Borobudur sa skladá zo šiestich postupne stúpajúcich štvorcových terás zakončených tromi kruhovými terasami, celá stavba je obložená 2 672 reliéfnymi panelmi a 504 sochami Buddhu[1], Borobudur je najväčší kamenný monument na južnej pologuli. V roku 1991 bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.[2]

Raz ročne v areáli chrámu slávia budhisti sviatok vesak (narodenie Buddhu). Chrámový komplex je najnavštevovanejšou indonézskou turistickou atrakciou.[3][4][5]

Dejiny

Chrámový komplex pochádza asi z 9. storočia, výstavba trvala pravdepodobne 75 rokov. V priebehu 14. storočia bol chrám opustený a prestal sa využívať na náboženské účely, pravdepodobne z dôvodu prehlbujúceho sa úpadku buddhistických a hinduistických kráľovstiev na Jáve a postupnej konverzie značnej časti obyvateľov Jávy na islam.[1] V období napoleonských vojen Jávu dobyli a Borobudur objavili Angličania. Roku 1907 začali Holanďania s reštaurovaním chrámu. V rokoch 1970 až 1980 sa konali ďalšie reštaurátorské práce s podporou organizácie UNESCO.

Tvar

Pri pohľade zhora sa javí ako trojrozmerná mandala (rituálny diagram vesmíru, ktorý symbolicky spája nebo a Zem).

Chrám postavený na návrší má tvar terasovitej pyramídy. Vysoký je 34 metrov a podľa odhadov obsahuje vyše 55 000 kubických metrov kameňa. Päť hlboko položených terás má štvorcový pôdorys a predstavujú pozemský svet. Nad tým sú položené tri kruhovité terasy symbolizujúce duchovný svet. Na horných terasách sú rady svätýň (stúpy).

Sochy
Borobudur – detail

Každá socha má zvonovitý tvar a vnútri skrýva jednu Budhovu sochu. Rozdielne gestá rúk jednotlivých sôch poukazujú na rozličné aspekty budhistického učenia.

Na vrchole komplexu, uprostred najvyššej terasy sa nachádza svätyňa s priemerom 15 m, symbolizujúca najvyšší cieľ budhizmu nirvánu, duchovnú slobodu a nebo.

Práve Borobudur bol centrem ríše, ktorá bola odjakživa pod silným vplyvom Indie. Preto sú tu ďalšie skvostné stavby, napríklad impozantný areál v Prambanane.

Literatúra
  • ALBANESE, Maria Ausilia. Krása zaniklých civilizací: světy, které objevila archeologie. Čestlice : REBO, 1998. ISBN 80-85815-99-0. Kapitola Borobudur, Hora Mahájánského Buddhy, s. 242–247.
  • Divy světa: fascinující stavby a památky: od Kolosea k Tádžmahalu. Praha : Knižní klub : Balios, 2000. ISBN 80-242-0475-4. Kapitola Borobudur, s. 100–101.
  • FORMAN, Bedřich. Borobudur: kamenná legenda buddhismu. Praha : Aventinum, 2004. ISBN 80-903284-6-6.
  • PROCHÁZKA, Michal. Borobudur. Brno : Masarykova Univerzita: Ústav religionistiky, 2008. (Bakalářská diplomová práce.)
  • WERNER, Karel. Náboženská tradice Asie: Od Indie po Japonsko. Brno : Masarykova Univerzita, 2000. ISBN 80-210-2978-1. S. 562–574.
  • ATMADI, Parmono. Some Architectural Design Principles of Temples in Java: A study through the buildings projection on the reliefs of Borobudur temple. Yogyakarta : Gajah Mada University Press, 1988. ISBN 979-420-085-9.
  • DUMARÇAY, Jacques. Borobudur. Singapore : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-588550-3.
  • GOMEZ, Luis O.; WOODWARD, Hiram W.. Barabudur, history and significance of a Buddhist monument. Berkeley : Asian Humanities Press, 1974. ISBN 0-89581-151-0.
  • KEMPERS, August J. B.. Ageless Borobudur : Buddhist mystery in stone, decay and restoration, Mendut and Pawon, folklife in ancient Java. Wassenaar : Servire, 1976. ISBN 90-6077-553-8.
  • MIKSIC, John. The Mysteries of Borobudur. Hongkong : Periplus, 1999. ISBN 962-593-198-8.
  • SNODGRASS, Adrian. The symbolism of the stupa. Ithaca, N. Y. : Cornell University, 1985. ISBN 0-87727-700-1.

Referencie
  1. Soekmono. Chandi Borobudur: A Monument of Makind. Paris : The UNESCO Press, 1976. S. 35–36. (anglicky)
  2. Borobudur Temple Compounds [online]. UNESCO, [cit. 2009-07-28]. Dostupné online. (anglicky)
  3. ELLIOTT, Mark; TURNE, Peter. Indonesia. Melbourne : Lonely Planet Publications Pty Ltd, 2003. ISBN 1-74059-154-2. S. 211–215. (anglicky)
  4. HAMPTON, Mark P.. Heritage, Local Communities and Economic Development. Annals of Tourism Research, 2005, roč. 32, čís. 3, s. 735–759. DOI: 10.1016/j.annals.2004.10.010. (anglicky)
  5. SEDYAWATI, E.. Potential and Challenges of Tourism: Managing the National Cultural Heritage of Indonesia. Yogyakarta : Gajah Mada University Press. S. 25–35. (anglicky)

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borobudur

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Borobudur na anglickej Wikipédii.



This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.