Bitka o Baydhabo

20. decembra došlo k prvým stretom približne 25 km juhovýchodne od mesta. Krátko na to islamisti vyhlásili, že dobyli vojenskú základňu Daynuunay. Následne sa ťažisko bojov presunulo na sever k osade Moode Moode (Mode Mode), ktorá bola baštou povstalcov. Tu došlo aj k použitiu ťažkého delostrelectva. Vláda tvrdila, že zabila 71 povstalcov (z toho dvoch zahraničných bojovníkov), a sama stratila troch mužov. Povstalci tvrdili, že zabili siedmich vládnych vojakov.

Ďalšie boje boli hlásené z dedín Iidale(?) (55 južne od Baydhabo), Buulo Jadid (23 km severne) a Manaas (30 km juhozápadne). V Iidale bolo spočiatku hlásených len niekoľko mŕtvych vládnych vojakov, no boje boli intenzívne, o čom svedčia aj výpovede svedkov o kolóne vozidiel etiópskej armády smerujúcej k dedine.

Útok na Iidale mal viesť Abú Taha al-Súdán, ktorý sa stal známym po svojej účasti na útokoch proti americkým a izraelským cieľom v Afrike. Delostrelecké ostreľovanie osady si malo vyžiadať podľa oficiálnych správ dvanásť obetí, pričom vláda údajne ukoristila 30 vozidiel nepriateľa. Taktiež vyvrátila informácie o páde Daynuunay, čo potvrdili aj tamojší obyvatelia.

Krátko po začatí bojov sa skupina európskych diplomatov vedená Louisom Michelom pokúsila dohodnúť zastavenie bojov. Obe strany sa dohodli, že sa stretnú v sudánskom Chartúme, no nepadol žiaden záväzný termín.

Prezident Puntlandu (de facto autonómnej somálskej provincie) Maxamuud Muuse Xirsi (Adde Muse) tvrdil, že povstalci utrpeli v predchádzajúci deň ťažké straty v počte 75 mŕtvych a 125 zranených. K tomu mali prísť o tridsať zničených alebo ukoristených vozidiel.

Boje v okolí Iidale a Daynuunay pokračovali v ešte väčšej intenzite. Obe strany aj napriek ťažkým stratám presúvali na bojisko stále ďalšie posily. Presné údaje o stratách nie sú k dispozícii, no odhady sa pohybujú rádovo v stovkách mŕtvych. Objavovali sa aj nepotvrdené informácie, podľa ktorých mala byť obrana mesta ťažko zasiahnutá útokmi povstalcov, ktorí mali byť v presile 10:1. K tomu mali byť vybavení „modernými zbraňami“ a do boja mali zasiahnuť aj zahraniční bojovníci. Tieto informácie (najmä o pomere síl) sa však považujú za prehnané, aj keď povstalci preukázateľne dostávali zahraničnú pomoc.

V tretí deň bojov došlo k preskupeniu síl a presunutiu bojov na ďalšie miesta. Vládne zdroje hovorili o 700 mŕtvych povstalcoch od začiatku bojov. Povstalci na druhej strane vyhlásili, že zabili 200 vládnych vojakov. Žiaľ, vysoké boli aj počty civilných obetí, ktorých malo byť niekoľko desiatok. Obe strany tvrdili, že postupujú vpred, no prevahu už pravdepodobne začali získavať vládne vojská. Tie mali časť vojsk sústredenú v Safar Noles, odkiaľ spustili útok na mesto Dinsoor.

Etiópske vojská nasadili do boja ďalšie ťažké zbrane. Tie mali mať priamo v Baydhabo 20 tankov T-55, pričom v krajine sa podľa odhadov nachádzalo okolo 50 ťažkých obrnených vozidiel. Okrem toho boli v meste umiestnené aj štyri bojové vrtuľníky Mi-24. Dvadsať tankov sa vydalo smerom k fronte. Kolóna sa neskôr rozdelila na dve smerujúce k Iidale a Daynuunay.

Ďalší útok vedený etiópskymi vojskami smeroval z mesta Mudug proti mestu Bandiiradley v centrálnom Somálsku. Útoku sa zúčastnilo okolo 500 vojakov s ôsmimi tankmi a tridsiatkov ozbrojených vozidiel. Na druhej strane povstalci vyhlásili, že v nasledujúcich dňoch vstúpia boje do finálnej fázy v podobe rozsiahleho pozemného útoku, keďže dosiaľ sa podľa vlastných slov sústredili na boj z diaľky prostredníctvom ťažkých zbraní.

Vláda zverejnila informácie, podľa ktorých mala byť obrana povstaleckého mesta Buurhakaba posilnená o 500 eritrejských vojakov s ťažkou výzbrojou. Útok na Dinsoor vyústil v smrť veľkého počtu nepriateľských bojovníkov. Boli nájdené aj telá zahraničných bojovníkov, z ktorých časť údajne radšej spáchala samovraždu, než ako by mali padnúť do zajatia.

Ťažké boje neustávali, aj keď nedošlo k závažnejším zmenám. Najdôležitejšou udalosťou bolo dobytie Iidale pvostalcami. Tí následne pozvali aj nezávislé médiá, ktorým ukázali telá mŕtvych etiópskych vojakov.

Z oboch strán zaznievali verbálne útoky. Vláda obvinila povstalcov z rekrutovania detí, čo žiaľ na africkom kontinente nie je nič nezvyčajné. Islamisti vyzvali zahraničných moslimov, aby sa k nim pripojili v ich boji. Zároveň ostro kritizovali medzinárodné spoločenstvo za tolerovanie etiópskej účasti na vnútorných záležitostiach Somálska. Veliteľ Hassan Bullow ale varoval Etiópiu slovami, že už čoskoro bude zavŕšená jej porážka na území Somálska, a následne sa boj presunie na územie Etiópie.

V ďalší deň bojov došlo z oblasti bojov niekoľko rozporuplných informácií o územných ziskoch jednotlivých strán. Veliteľ povstalcov v Buurhakaba Abdulahi Gedow tvrdil, že jeho vojská obsadili mesto Gasarta ležiace len 12 km od Baidoa. Na druhej strane vláda tvrdila, že jej vojská sú len tri kilometre od Buurhakaba a sú pripravené na konečný útok. Ďalším úspechom malo byť znovudobytie Iidale, ktoré si údajne vyžiadalo stovku obetí.

Do bojov zasiahlo aj etiópske letectvo, ktoré podniklo sériu náletov po celom Somálsku. Medzi zasiahnuté mestá patrili Dinsoor, Buurhakaba, Bandiiradley, Mudug, Beledweyne či Hiiraan. Útoky ale mali aj nežiaduce účinky. Na webovej stránke povstalcov sa objavili zábery z najväčšieho somálskeho mesta Mogadišo, kde rozzúrený dav protestoval proti leteckým útokom. Údajne sa stovky mužov rozhodli pripojiť k povstalcov v boji proti etiópskym vojskám.

V druhý deň leteckých útokov boli zasiahnuté letiská v Mogadišo a Balli-Doogle. V Mogadišo mal zomrieť prinajmenšom jeden človek, čo ešte viac vyburcovalo miestnych. Zhoršujúca sa bezpečnostná situácia donútila milície posilniť svoju prítomnosť v uliciach mesta.

Aj na fronte sa situácia vyvíjala priaznivejšie pre etiópske vojská. Tie obsadili mestá Beledweyne a Buuloburde. Následne nasmerovali svoj postup na mesto Jowhar, čím vážne ohrozili postavenie povstalcov v ďalších mestách. Spolu s etiópskymi vojskami sa útoku zúčastnil aj somálsky veliteľ Mohamed Omar Habeb (Maxamed Cumar Xabeeb), ktorý chcel obnoviť svoju kontrolu nad mestom.

Ďalším úspechom bolo obkľúčenie miest Dinsoor a Buurhakaba. Pri druhom menovanom meste sa útočiace vojská nachádzali len pár kolimetrov od mesta. Podľa miestnych Dinsoor padol ešte v tento deň (táto informácia sa nedá potvrdiť z nezávislých zdrojov). Vážne problémy spôsobovala skupina bojovníkov okolo skúseného veliteľa Aden Háši Farach (Aaden Xaashi Faarax Ceyroow), ktorý bol veterán z bojov v Afganistane.

V posledný deň bojov sa povstalci húfne stiahli z bojiska. Ustupovali prakticky na všetkých frontoch, čo potvrdil aj ich predstaviteľ Mohamud Ibrahim Sulej. Ich miesto rýchlo zapĺňali vládne a etiópske vojská, ktoré sa nestretávali prakticky so žiadnym odporom. I tak ale došlo k niekoľkým náletom na rôznych miestach fronty.

Po skončení bojov sa medzinárodné spoločenstvo pokúsilo sprostredkovať mierové rozhovory. Dlhodobému vojenskému ťaženiu nebola naklonená ani Etiópia, ktorá odhadovala, že jej vojská sa v krajine zdržia ešte niekoľko týždňov.

• http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6207427.stm
• http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/6195863.stm
• http://www.somalinet.com/news/world/Somalia/6072
• http://www.heraldsun.com.au/story/0,21985,20969685-5005961,00.html