Bitka o Díbakský priesmyk

Bitka o Díbakský priesmyk (angl. Battle of Debecka Pass) zo 6. apríla 2003 sa odohrala v priebehu vojny v Iraku. Známa sa stala najmä vďaka zapojeniu špeciálnych jednotiek a nasadeniu moderných zbraní. Americké špeciálne jednotky a ich kurdskí spojenci čelili irackej armáde v boji o dôležitú oblasť v okolí dediny Ad-Díbaka spájajúcu severoiracké mestá Karkúk (Kirkúk) a Mosul. Na rozdiel od irackej armády spojenecké vojská nedisponovali žiadnou ťažkou technikou (tanky, BVP, OT atď.), no mali k dispozícii leteckú podporu a nové protitankové riadené strely Javelin, ktoré túto bitku preslávili.

Bitka o Díbakský priesmyk
Súčasť vojny v Iraku

Výcvik v používaní rakiet Javelin
Dátum 6. apríl 2003
Miesto medzi Karkúkom a Mosulom, Irak
Výsledok víťazstvo amerických a kurdských vojsk
Protivníci
USA
Kurdistan
Irak
Sila
USA: 31
Kurdské milície: cca 80
mechanizovaná rota - 100+
Straty
USA:0
Kurdské milície: 17
neznámy počet vojakov,
2 tanky T-55, 8 BVP,
4 nákladné vozidlá

Cieľ

Pred začiatkom vojny sa dlho nevedelo, ako bude boj na severe Iraku vypadať. Američania mali v pláne spustiť pozemný útok z tureckého územia, avšak Turecko krátko pred vypuknutím vojny nepovolilo využitie svojho územia na pozemný útok. Spojenci teda museli na poslednú chvíľu meniť svoje plány. Jedinou reálnou alternatívou bolo nasadenie ľahkých vojsk – výsadkárov a špeciálnych jednotiek. Tie ale museli čeliť početnej konvenčnej armáde.

Jedným z hlavných cieľov bolo obmedziť mobilitu nepriateľských vojsk. Ak by sa podarilo ovládnuť Díbakský priesmyk, diaľnica č. 2 by bola preťatá, čo by obmedzilo pohyb nepriateľa na severe krajiny a zároveň poskytlo dobrú východziu pozíciu pri prípadných útokoch na ropné polia v okolí mesta Kirkúk.

Boj

6. apríla v 18. deň operácie Trvalá sloboda spustili špeciálne jednotky USA spolu s kurdskými milíciami útok. Na začiatok boli iracké pozície bombardované lietadlami B-52. Následne sa pozemné jednotky presunuli k úpätiu kopca.

Kurdskí vojaci začali čistiť mínové polia, no irackí vojaci paľbou zo svojich obranných postavení zabránili vojakom v prekročení ochranného valu. Keď sa podarilo postup obnoviť vojaci sa rýchlo dostali k irackým bunkrom kde zajali 20 mužov. Následne vytvorili priechod v obrannom vale pre prípad urýchleného ústupu.

No hneď ako pozemné jednotky zaujali obranné pozície museli čeliť irackej mechanizovanej rote s niekoľkými stovkami vojakov. Nasledoval štyri a pol hodinový boj. Hneď na začiatku boli raketami Javelin zničené dve iracké bojové vozidlá pechoty a dve nákladné vozidlá. Po tom ako Iračania stratili niekoľko ďalších vozidiel začali spojenecké postavenie ostreľovať zo svojich úkrytov. Aj napriek zmene taktiky iracké vojská nedokázali postavenia amerických a kurdských vojakov vážne ohroziť.
Následne iracké vojská spustili záverečný útok. Na začiatku sa tri vozidlá vydali smerom k postaveniu amerických jednotiek. Cieľom bolo pravdepodobne presvedčiť obrancov, že irackí vojaci sa chcú vzdať. Avšak krátko na to vyrazili zo svojho postavenia tri BVP, tri nákladné vozidlá a štyri tanky T-55. No aj tento útok bol úspešne odrazený vďaka dobrej koordinácii vzdušnej podpory a použitiu rakiet Javelin.

Okrem bojov s irackou armádou si obete na životoch vyžiadal aj incident, pri ktorom posádka amerického lietadla zaútočila na postavenie vlastných vojsk. Útok si vyžiadal životy 18 Kurdov a jedného korešpondenta spoločnosti BBC. Podľa výpovede jeho kolegu posádka lietadla F-14 požadovala presnejšie informácie o cieli na ktorý mala zaútočiť, no bolo jej povedané, že na to nie je čas. Žiaľ, namiesto skutočného cieľa zhodili laserom navádzanú bombu GBU-16 medzi kurdské milície.

Referencie

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.