Bitka na Katalaunských poliach

V roku 450 sa Atila rozhodol vpadnúť so svojím vojskom do Západorímskej ríše. Začiatkom roku 451 prekročil Rýn a vtrhol do Galie. Z Ríma bol preto proti nemu vyslaný generál západorímskych vojsk Flavius Aetius. Aetius sa však nemohol spoliehať iba na rímske légie, a tak presvedčil váhavého vizigótskeho kráľa Theodoricha a iné kmene, aby sa k nemu pridali.

Deň pred bitkou narazili franské vojská (spojenci Rimanov) na oddiel asi 15 000 Gepidov a porazili ho.

Na Kataulánskych poliach sa 20. júna 451 (podľa niektorých iných zdrojov to bolo 20. septembra) stretli západorímske vojská zložené z rímskych légii, vizigótskych, franských a ďalších germánskych vojsk, ktoré sa podarilo Aetiovi zozbierať. Na strane Hunov boli hunské oddiely, Ostrogóti, Skýti a mnohé ďalšie kmene.

Armáde velil generál západorímskych vojsk, Flavius Aetius a vizigótsky kráľ Teodorich I.. Na ľavom krídle rímskeho vojska boli rímske légie, napravo boli Vizigóti a v strede boli ostatní germánski spojenci vrátane nespoľahlivých Alanov, ktorí tak nemohli z bojiska utiecť. Z dôvodu menšieho počtu rímskych vojsk sa Aetius rozhodol pre defenzívnu taktiku a vyčkával na hunský útok na brehoch Marny. Na hunskej strane boli okrem Hunov, ktorí sa nachádzali v strede bojovej zostavy, po krídlach Ripuarskí Frankovia a Ostrogóti.

Bitka sa začala útokom vojsk Torismunda, Teodorichovho syna, na Atilove jednotky prechádzajúce cez rieku na kopec, ktorý dominoval bojisku. Vizigoti útočiacich Hunov odrazili a ovládli kopec, neskôr iná časť hunského vojska zaútočila na slabý stred protivníkovej zostavy a tak spojené rímsko-germánske oddiely rozdelili. Alani v tomto boji opustili svoje pozície a vizigótske vojská sa tak dostali do ťažkej situácie. V boji padol i Teodorich, ktorého zabil oštepom ostrogótsky bojovník Andag. Ranený kráľ spadol z koňa a bol ušliapaný vlastnými vojakmi. V tomto momente zasiahol do boja Torismund, Teodorichov syn, ktorý s časťou svojho vojska, ktorá dovtedy držala vrchol kopca, vyrazil a zaútočil z boku na Hunov. Tí sa dostali do klieští medzi rímske a vizogótske vojsko a v panike ustúpili do vozového tábora. V boji bol ľahko ranený aj Attila. Boje však ešte trvali dlho do noci. V tme sa Torismund so svojimi bojovníkmi dostal omylom do hunského tábora a iba so šťastím sa mu podarilo utiecť. Nedopatrením sa ku nepriateľovi dostal i Aetius, no včas sa stihol prebiť k Rimanom. Keď nakoniec Vizogóti našli mŕtve telo svojho kráľa Teodoricha navrhol Torismund Aetovi, aby mu dovolil zaútočiť na hunský tábor.

Aetius sa však obával, že ak by Vizigoti zajali, alebo v boji zabili Atilu, získali by rozhodujúcu úlohu v celej ríši. Preto Thorismonda radšej poslal domov, s tým aby sa ponáhľal, lebo mu bratia môžu ukradnúť trón. Lsťami potom odohnal všetkých spojencov. No nepripadal si taký silný, aby mohol zaútočiť.

Rimania následne z bojiska pozbierali korisť a odišli. Napriek tomu, že sa bitka na Katalaunských poliach niekedy označuje za koniec hunského nebezpečenstva, bola iba krátkodobým a neúplným víťazstvom. Atila síce stratil veľa mužov, podarilo sa mu však bezpečne vrátiť do vlasti. V nasledujúcich rokoch podnikol niekoľko útokov na samotný stred Západorímskej ríše do Itálie, kde zničil veľa krásnych miest (medzi nimi bohatú Aquileiu). Pápež Lev I. však Atilu zastavil a ten odtiahol preč (pravdepodobne preto, že bol medzi Hunmi mor). O rok nato Atila zomrel. Bitka na Katalaunských poliach bola posledné veľké západorímske víťazstvo.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka na Katalaunských poliach