Benedikt X.

Benedikt X. (lat. Benedictus Decimus), vl. menom Giovanni dei Conti di Tuscolo (Mincio) (* ? – † po 1073) bol taliansky duchovný a protipápež (v rokoch 1058 – 1059). Jeho zvolenie bolo priamym dôsledkom mocenských zápasov prebiehajúcich v ranostredovekej spoločnosti (pápežstvo nevynímajúc).

Giovanni dei Conti di Tuscolo (Mincio)
protipápež Benedikt X.
Úmrtie	po 1073
Biografický portál

Pred svojou smrťou pápež Štefan IX. (X.) zaviazal klérus prísahou, aby s voľbou nového pápeža po jeho skone počkali až do chvíle, kedy sa z misie v Nemecku vráti jeho kancelár a najbližší spolupracovník, opát Hildebrand. Preto po Štefanovej smrti, čas Hildebrandovej neprítomnosti využila časť rímskej šľachty na ovládnutie pápežského úradu. Veľkorysými sľubmi zmanipulovala ľud a 5. apríla 1058 intronizovala kardinála Giovanniho Mincia ako pápeža Benedikta X.

Ako jeden z kandidátov pripadajúcich do úvahy pri regulárnych voľbách, Benedikt spolu so svojimi voliteľmi dúfal na uznanie svojho úradu v kruhoch rímskych prelátov. No tí jeho voľbu odmietli, vyhlásili ju za neplatnú a na Benedikta (medzitým vysväteného v rozpore s cirkevnými pravidlami) uvalili kliatbu.

Deväť mesiacov (až do januára nasledujúceho roku) trval stav, kedy na Petrovom stolci, kvôli neustálemu dohadovaniu sa kléru, sedel neprávoplatne zvolený pápež. V decembri 1058 zvolili v Siene pápežom biskupa Gérarda de Bourgogne (ako Mikuláš II.), ktorý mesiac po svojom zvolení (v januári 1059) zvolal biskupskú synodu. Na nej Benedikta zosadil a ako uzurpátora a krivoprísažníka exkomunikoval z cirkvi. 24. januára 1059 bol Benedikt nútený utiecť z Ríma. Okrem jesene uvedeného roku sa zriekol akéhokoľvek nároku na úrad; na znak toho si verejne strhol pápežské insígnie a utiahol sa na rodinný majetok. Tu bol však zatknutý a aj napriek jeho protestom, že pápežský úrad mu bol vnútený proti jeho vôli, bol uväznený. Vo väzení, ktorým sa mu stal hospic svätej Agnesy na ulici Via Nomentana, zomrel.