Filištínci

Filištínci (zriedkavo: Pelištejci, Filištíni; starý hebr. singulár P(e)liští, plurál P(e)lištím; po staroegyptsky: P(e)leset/Pereset/Pulasati/Pursta/Palasat [1]) boli národ anatólskeho alebo krétskeho pôvodu, ktorý v 12. storočí pred Kr. obsadil časť východného Kanaánu v blízkosti Stredozemného mora. Sú známi ako bojovníci a výrobcovia zbraní. Ich najznámejšími mestami boli: Gaza, Aškelon, Ašdód, Ekrón a Gat. Posledné písomné zmienky o tomto národe pochádzajú zo 4. stor. po Kr.

Slovo filištínec znamená aj prefíkanec.

V dobe sudcov[2] podnikajú časté vojenské výpady na územia susedných krajín, aj voči Izraelitom a majú veľkú úlohu pri páde Saulovej moci. Jedine za vlády izraelského kráľa Dávida sa podarilo Filištíncov poraziť a tak obmedziť ich moc.

Ich bohovia Dágón, Baalzebub a v dobe Makabejcov Atargatis (Aštarta) sú semitského pôvodu a dávajú tušiť, že Filištínci sa prispôsobovali pôvodnému kanaánskemu kultu tohto územia, hoci obriezku neprevzali. Odtiaľ pochádza výraz neobrezaný Filištínec.

Domnelá historická súvislosť medzi Filištíncami a súčasnými Palestínčanmi je často zneužívaná na politické ciele. [3]