Behemot
Behemot (po hebrejsky בהמות, po arabsky بهيموث, bahímút) je obrovský mýtický netvor v židovskom folklóre. Podľa Targumu a Septuaginty ide o tvar množného čísla slova בהמה (bəhēmāh), “zviera”. Predstavuje príklad tzv. pluralis excellentiae, ktorým sa v hebrejčine vyjadruje veľkosť a dôležitosť. V tomto prípade teda značí, že Behemot je najväčšie a najmocnejšie zo zvierat.
Ako metafora sa slovo Behemot používa pre hocijaké obrovské zviera.
Behemot v Biblii
V Biblii sa Behemot objavuje v knihe Jób 40, 15-24:
"Predstav si Behemóta, ktorého som utvoril ako teba! Žerie trávu ako dobytok. Pozri sa, jeho sila je v jeho bedrách a jeho statnosť v jeho brušných svaloch. Vystiera chvost ako céder, šľachy jeho stehien sú pospletané; jeho kosti sú sťa bronzové rúry, jeho údy sú ako železné koly. On je prvotinou Božieho diela; stvorený nato, aby ovládal svojich druhov. Lebo vrchy mu donášajú potravu, i všetky poľné zvieratá, ktoré sa tam hrajú. Ležiava pod lotosmi v skrýši tŕstia a močiara, kryjú ho tiene lotosov, obklopujú ho riečne vŕby. Ak je rieka i dravá, nebojí sa, je pokojný, aj keď mu Jordán prúdi proti ústam. Kto ho spredu chytí, alebo kto mu hákom prepichne nos?"[1]
Behemot sa tiež objavuje v apokryfnej knihe Enoch, kde sa o ňom hovorí:
„A v ten deň budú dva netvory oddelené, jeden ženského rodu, menom Leviatan, aby prebýval v priepastiach oceánu pri prameňoch vôd; a (druhý) mužského rodu, nazvaný Behemot, ktorý má svoju hruď v neviditeľnej púšti menom Dundajin, na východ od záhrady Eden.“ (1 Enoch 60, 7-8)
Behemot v rabínskej tradícii
V židovskej tradícii je Behemot spolu s leviatanom a vtákom Ziz jednou z prvotných oblúd, ktoré vládnu nad zemou, morom a vzduchom. Mäso týchto príšer sa bude údajne podávať na konci vekov, na hostine spravodlivých.[chýba zdroj] Podľa jedného podania Behemota nemôže zabiť žiaden človek, iba ten, kto ho stvoril, teda Boh, a to na konci časov. Podľa inej verzie mýtu sa pustia na konci vekov Behemot a leviatan do boja a obaja pri tom zahynú. V Akdamut, speve patriacom k sviatku Šavu’ot (oslava daru Tóry Židom), sa uvádza: „... Keď sa do seba zakliesnia [Behemot a leviatan] a budú bojovať, Behemot so svojimi rohmi bude plný sily, ryba (t. j. leviatan) so svojimi šupinami vyskočí, aby sa s ním stretla v sile. Ich stvoriteľ k nim pristúpi so svojim mocným mečom [a oboch ich zahubí]“. A ďalej „z prekrásnej kože leviatana Boh urobí baldachýn, pod ktorým sa ukryjú spravodliví, ktorí budú jesť mäso Behemota a leviatana za veľkej radosti a veselenia na veľkej hostine, ktorá bude pre nich pripravená“.
Boh tiež stvoril Behemota ako samca a samicu, ale pretože by im zem nebola stačila, ak by mali potomstvo, urobil samca neplodného a schladil žiar samice.[chýba zdroj]
Veľkosť a vlastnosti
Behemot je vraj veľký ako tisíc vrchov a denne pozrie trávu na tisícke kopcov. Z raja vyteká špeciálna rieka, ktorá slúži iba na to, aby uhasila obrovský smäd tohoto netvora. Iba raz, v mesiaci tamuz, zo seba vydá Behemot rev, ale aj toľko stačí, aby ho ostatné zvieratá považovali za svojho vládcu.[chýba zdroj]
Behemot ako skutočné zviera
V knihe Jób vystupuje Behemot vedľa iných, bežných zvierat, čo viedlo niektorých k dohadom, že aj v jeho prípade (a v prípade Leviatana) ide o skutočné, hoci mýtizované zviera. Ako vhodní kandidáti sa javia vodný byvol, nosorožec, slon a najčastejšie hroch. Ako hroch býva identifikovaný aj bahamot negeb („veľké zviera z juhu“) v knihe Izaiáš 30, 6.
Iní nesúhlasia s týmto záverom a poukazujú na to, že zviera „vystiera chvost ako céder“ (Jób 40, 17), čo nesúhlasí s popisom žiadneho z týchto živočíchov. Tí, ktorí veria, že by Behemot mohol byť slonom, tvrdia, že ide o popis slonieho chobotu. Iní však tvrdia, že slovo „chvost“ je v skutočnosti eufemizmus pre samčie genitálie. To by súhlasilo aj s ďalším významom slovesa „hýbať sa“ v hebrejčine, ktorý je „zväčšiť sa, napnúť sa“ a so zvyškom veršu 17, kde sa spomína Behemotova sila v bedrách.
Podľa kreacionistického výkladu je Behemot v skutočnosti dinosaurom patriacim k sauropodom, živočíchom obrovských rozmerov, ktoré by mohli mať chvost ako céder.
Behemot v iných kultúrach
Židovský Behemot je niekedy prirovnávaný k perzskému Hadhajošovi (podobne, ako leviatan ku Karovi a Ziz k vtákovi Simurgh). V arabskej kultúre je Behemot známy ako Bahamut.
Zdroje
- Schwartz, H. Tree of souls: The mythology of Judaism. Oxford University Press, 2004.
