Barbora Hohenzollernská

Narodila sa na hrade Ansbach, rodovom sídle Hohenzollernovcov. Ako mladé dievča získala pomerne slušné vzdelanie v miestnom augustiniánskom kláštore. V roku 1476 na ňu padla voľba ako budúcu manželku českého kráľa. Napriek svojmu mladému veku malo to byť už jej druhé manželstvo. V tomto roku sa totiž stala vdovou, keď ju predtým (v r. 1472), ako osemročné dievča vydali za hlohovského vojvodu Henricha XI. Manželstvo malo priniesť rodové spojenectvo Hohenzollernovcov a Piastovcov a území Brandenburska a Sliezska. Manželstvo tak sledovalo výsostne politický cieľ. Je predpoklad, že Barbora neopustila Ansbach a so svojím manželom sa nikdy nestretla.

Po nezdare prvého zväzku mal jej otec veľký záujem na sobáši z českým kráľom. Barbora rovnako prejavila o českého panovníka záujem a keď so sobášom súhlasila i česká stavovská obec, bola v Prahe 12. 9. 1476 podpísaná svadobná zmluva. Koncom jesene 1476 sa sobáš v zastúpení a na diaľku i uskutočnil.

Skutočnému naplneniu manželstva však zabránilo niekoľko okolností, ktoré dnes vyvolávajú počudovanie. I na tomto zväzku sa plne ukázalo, že sobáš je v prvom rade politická záležitosť vedúca k naplneniu dynastických a územných záujmov. Problematickým sa v súvislosti s manželstvom českého kráľa javilo územie hlohovského kniežatstva, ktoré malo ako Barborino dedičstvo po zosnulom prvom manželovi pripadnúť venom Vladislavovi. Proti tomu rozhodne vystúpil uhorský a český kráľ Matej Korvín. Z titulu českého kráľa si robil územné nároky na sliezske kniežatstvá. Hlohovsko považoval za svoje léno a rozhodne odmietal možnosť, aby sa toto kniežatstvo dostalo ako veno jagelovskému ženíchovi.

Tým sa z Barbory stala chudobná žena, ktorá do manželstva nemohla priniesť predom dohodnutý vklad. Keď sa k tejto okolnosti pridružil i nie príliš atraktívny mladomanželkin vzhľad, prestal mať tento zväzok význam. Vladislav vystavený tlaku svojich poradcov dospel k záveru, že manželstvo, do ktorého bol v skutočnosti dotlačený nemá zmysel a že o manželku vlastne ani nejaví záujem.

Po rokoch očakávaného, no neuskutočneného stretnutia mladomanželov pápež Alexander VI. vyhlásil v roku 1500 (3. apríla) tento zväzok za neplatný a zrušil ho. Barbora, ktorá sa od roku 1476 titulovala ako česká kráľovná, no na územie Českého kráľovstva nikdy nevstúpila, sa tak, rovnako ako v prvom zväzku, s manželom ani nestretla. Zostávajúci zvyšok života prežila v manželstve s málo známym falckým šľachticom.

Po svojej smrti bola pochovaná v kostole v rodnom meste, v kaplnke bratstva Zlatej labute, rytierskeho rádu založeného jej otcom. Dodnes ju tam pripomína oltárny obraz s jej podobizňou.

MACEK, Josef. Tři ženy krále Vladislava. 1. vyd. [s.l.] : Mladá fronta, 1991. 238 s. (Kolumbus.) ISBN 80-204-0232-2. (po česky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Barbora Hohenzollernská