Barbara Krafftová

Barbara Krafftová (* 1. apríl 1764, Jihlava – † 28. september 1825, Bamberg, Nemecko) bola rakúska maliarka, známa hlavne kvôli posmrtnému portrétu Wolfganga Amadea Mozarta.

Barbara Krafftová

rakúska maliarka
Narodenie1. apríl 1764
Jihlava, Česko
Úmrtie28. september 1825 (61 rokov)
Bamberg, Nemecko [1]
Odkazy
Commons Barbara Krafftová
 Biografický portál

Životopis

Narodila sa v Jihlave, v rodine viedenského dvorného maliara Johanna Nepomuka Steinera, ktorý tam v tom období pracoval. Maľovať sa naučila od svojho otca a v roku 1786 ho sprevádzala do Viedne, kde pokračovala v štúdiu na viedenskej Akadémii. V roku 1786 ako 22-ročná tam prvýkrát vystavovala a neskôr bola tak ako jej otec zvolená za členku Akadémie umení. V roku 1789 sa vydala za viedenského lekárnika Josefa Kraffta a presťahovala sa s ním do Salzburgu. Ich syn Johann August Krafft sa neskôr stal tiež maliarom a litografom.

Od roku 1794 pracovala a žila v Salzburgu a od roku 1798 v Prahe. Do roku 1803 strávila nejaké obdobie tiež v Jihlave. V roku 1804 sa rozviedla a usadila sa v Salzburgu, kde žila do roku 1821. Posledné štyri roky života strávila v Bambergu, kde zomrela vo veku 61 rokov.

Dielo
portrét W. A. Mozarta

Vďaka citlivému stvárneniu sa stala jedným z najvyhľadávanejších portrétistov svojej doby. Okrem portrétov bola autorkou žánrových scén a náboženských motívov a maliarkou miniatúr.

V Prahe namaľovala v roku 1801 oltárny obraz pre kostol svätého Gotharda v Bubenči, obrazy pre kláštor na Slovanoch a pre kráľovský letohrádok v Stromovke. Namaľovala tam tiež portréty miestnej šľachty a významných mešťanov. Rektor Karlovej univerzity u nej objednal portréty troch profesorov pražskej lekárskej fakulty: Josefa Mayera (1752-1814), Josefa Rottenbergera (1760-1834) a Ignáca Matušku (1758-1819) a v roku 1798 ju pražská univerzita požiadala o zhotovenie troch reprezentačných cisárskych portrétov pre výzdobu Veľkej auly.

Ešte v posledných štyroch rokoch života počas pobytu v Bambergu zhotovila 145 portrétov.

História portrétu Mozarta

Obraz objednal roku 1819 Joseph Sonnleithner, ktorý tvoril zbierku portrétov známych skladateľov. Poprosil Mozartovu sestru Marii Annu (Nanerl), aby ukázala jeho z rodinného archivu Barbare. Tak mala k dispozícii podoby šestnásťočného Mozarta z roku 1773 (Knoller), rodinný portrét z doby, kedy mal 22 rokov (Johann Nepomuk della Croce) a malý obrázok vo veku 26 rokov (Joseph Lange, nezvestné). Vychádzala tak z rodinných portrétov a poslednej známej podoby Mozarta (Lange). Obraz, ktorý namaľovala 28 rokov po Mozartovej smrti, sa stal jeho najčastejšie reprodukovanou podobou.

Galéria
  • Frédéric-Napoléon, prince Bacciochi (1819)
  • Mladé dievča (1825)
  • Jean Baptist Wenzel
  • Mária Terézia
  • Franz de Paula, gróf Hartig s manželkou Eleonorou ako Caritas Romana (1797)

Referencie
  1. Wacha, Georg, Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950, Volume 4, Austrian Academy of Sciences, http://www.biographien.ac.at/oebl_4/187.pdf, dost. 2015-09-16

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Barbara Krafft na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.