Baníctvo
Baníctvo (iné názvy: banský priemysel, ťažobný priemysel) je ťažba nerastných surovín (minerálov, rúd, nerúd a fosílnych palív) prípadne ďalších surovín zo Zeme, povrchovou ťažbou alebo podzemným spôsobom. Predstavuje komplexný súhrn prác potrebných na vyhľadávanie, dobývanie a čiastočne aj na úpravu úžitkových nerastov. Týmto spôsobom sa dobýva väčšina surovín, ktoré nemôžu byť dopestované poľnohospodárstvom, vytvorené umelo v laboratóriách alebo priemyselne. V širšom zmysle baníctvo zahŕňa dobývanie akýchkoľvek neobnoviteľných zdrojov ako sú rudy, ale aj ropa, zemný plyn a voda.
Ťažbu možno vykonávať:
Vplyv banského priemyslu na životné prostredie
Ťažba a úprava nerastných surovín má negatívne vedľajšie vplyvy na životné prostredie. Pri ťažbe a spracovaní prírodných surovín (uhlie, ropa, rudy) vzniká značné množstvo tuhých, kvapalných aj plynných odpadov. Produkcia týchto odpadov sa viaže na miesto ťažby, resp. výroby. Mnohé z týchto negatívnych javov možno minimalizovať alebo celkom odstrániť použitím vhodných technológií a pracovných postupov.
Intenzita a spôsob ovplyvnenia životného prostredia pri ťažbe závisia na:
- druhu dobývanej suroviny
- spôsobu dobývania a jeho intenzite
- množstve a koncentrácii ťažobných zariadení na určitom územnom celku
- geologických podmienkach uloženia ložiska
- geomorfológii postihnutého územia
Verejnosti sprístupnené bane na Slovensku[1]
- Štôlňa Bartolomej (Banská Štiavnica) - štôlňa v areáli Banského múzea v prírode
- Štôlňa Glanzenberg, Banská Štiavnica
- Baňa Starovšechsvätých, Hodruša - Hámre
- Medvedia štôlňa, Žiar, Liptovský Mikuláš
- Baňa Cigeľ, Sebedražie, Prievidza
- Štôlňa Dionýz, Drnava, Rožňava
- Trebostovská štôlňa, Trebostovo, Martin
- Slovenské opálové bane - Dubnícke bane - sprístupnené od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef asi 1,2 km starých banských chodieb.
Referencie
- Bane a štôlne | Slovenský cestovateľ [online]. Slovenský cestovateľ, [cit. 2018-10-02]. Dostupné online.