I keď bahájska viera pochádza z prostredia shiitského islamu a v raných dobách svojho vývoja bola nesprávne považovaná za odnož už existujúcich náboženských systémov, v súčasnosti je stále viditeľnejšie, že má charakteristiky nezávislého svetového náboženstva.[5] Bahájska viera potvrdzuje nemenné skutočnosti hlásané všetkými predošlými náboženstvami a prináša ich nasledovníkom nový pohľad vyzdvihujúci to, čo ich spája a čo majú spoločné.

Bahá’u’lláh učil, že existuje jeden Boh spoločný všetkým náboženstvám, že všetky veľké náboženstvá majú božský pôvod a náboženská pravda nie je absolútna, ale relatívna, teda že zjavovanie božského učenia je postupným a pokračujúcim procesom. Tento proces sa uskutočňuje prostredníctvom Božích Prejavov, ktorých ľudstvo vníma ako Zakladateľov jednotlivých náboženských systémov, a ktorých spoločným cieľom je vzdelávať ľudstvo: "Boh posiela Svojich Prorokov z dvoch dôvodov. Prvým zámerom je oslobodiť deti ľudí z temnoty nevedomosti a doviesť ich ku svetlu pravého porozumenia. Druhým je zabezpečiť pre ľudstvo mier a pokoj a poskytnúť na ich ustanovenie všetky prostriedky."[11]

Bahá'u'lláh vo svojich spisoch predložil argumenty o naplnení proroctiev predošlých náboženstiev,[12] aby preukázal, že jeho snahou je naplniť prísľuby predošlých Prorokov a uzmieriť rozkoly medzi rôznymi skupinami v spoločnosti, nie ich zničiť alebo nahradiť. Jeho snahou nie je znižovať postavenie predošlých Prorokov ani napádať ich učenie, ale naopak, potvrdiť základné pravdy v tomto učení spôsobom, ktorý odpovedá na potreby a schopnosti súčasného ľudstva, a ktorý je použiteľný na dnešné problémy. Tvrdí, že odlišnosti medzi náboženstvami spočívajú jedine v konkrétnych predpisoch a doktrínach, ktoré netvoria podstatnú časť učenia, a ktoré sa v každom náboženskom systéme menia podľa potrieb ľudstva.[13]

Bahá'u'lláh v súvislosti s týmto princípom tiež hovorí, že tento proces postupného zjavovania sa nekončí, predpovedá príchod ďalších Poslov Božích v budúcnosti, ktorí opäť ľudstvu zjavia väčší diel Božského poznania prispôsobeného zmenám v schopnostiach a chápaní ľudstva tak, aby mohlo do nekonečna napredovať a vyvíjať sa.[14]

Bahájska viera uznáva jednotu Boha, jednotu Jeho Prorokov a zahŕňa princíp jedinosti a celistvosti ľudskej rasy. Hlása potrebu a nevyhnutnosť zjednotenia celého ľudstva, ku ktorému sa ľudstvo postupne blíži. Vysvetľuje, že ľudstvo v priebehu histórie prechádzalo rozličnými štádiami kolektívneho vývoja: od rodín, kmeňov cez mestské štáty až po národné a mnohonárodnostné štáty. Podľa bahájskej viery dnes stojí ľudstvo na prahu dospelosti. A práve to mu umožňuje, aby prešlo do ďalšieho štádia: k zjednoteniu celého sveta. Takáto jednota bude potom základom pre celosvetový mier. Bahá'u'lláh hovorí, že ľudstvo je možné prirovnať k ľudskému telu,[15] pričom rozličné národy sú ako jeho rozličné orgány, ktoré sa od seba líšia, ale pritom sú všetky nevyhnutné pre správne fungovanie celku. Ľudstvo má teraz dospieť na takú úroveň duchovnej vyspelosti, keď bude nešťastie v niektorej časti sveta vnímať ako svoje vlastné a bude sa danej časti snažiť všemožne pomôcť.

Medzi ďalšie princípy patrí:[16]

• zbaviť sa všetkých foriem predsudkov
• zaistiť rovnoprávnosť žien a mužov
• uznať, že náboženská pravda je relatívna vzhľadom na stav ľudského poznania
• odstrániť extrémne prípady chudoby a bohatstva
• zabezpečiť vzdelanie pre všetkých
• zodpovednosť každého jedinca za nezávislé hľadanie pravdy
• rovnocennosť všetkých rás, kultúr a národov a docenenie krásy ich rozmanitosti
• poznať, že pravdivé náboženstvo je v súlade s rozumom a vedeckými poznatkami
• prijať jednotný svetový pomocný jazyk a písmo

Prvou ústrednou postavou bol mladík pôvodom zo Shírázu, zvaný Mirzá 'Alí Muhammad (1819 - 1850) a neskôr nazývaný Báb (Brána). V máji 1844, vo veku 25 rokov, o sebe vyhlásil, že je Zvestovateľom Prejavu Božieho, ktorý čoskoro príde. Bude mať významnejšie postavenie a jeho poslaním bude započať dobu spravodlivosti a mieru, v ktorej sa naplnia všetky proroctvá predošlých náboženských zriadení, a takto zaháji nový cyklus v náboženskej histórii ľudstva. Bábovo učenie predstavovalo zásadnú náboženskú a spoločenskú reformu vtedajšej perzskej spoločnosti. Získal si desaťtisíce prívržencov, ale zároveň sa proti jeho neortodoxným názorom zdvihla aj vlna odporu, ktorá vyvrcholila Bábovou popravou 9. júla 1850 v perzskom meste Tabríz. Následne v Perzii prebehlo prenasledovanie jeho nasledovníkov, pričom minimálne 20 000 bolo mučených a usmrtených.[18]

Mírzá Husayn-'Alí (1817-1892), neskôr nazvaný Bahá’u’lláh (Sláva Božia) bol pôvodom šľachtic z provincie Mázindarán v Perzii. Ako jeden z Bábových prívržencov bol prenasledovaný, uväznený v Teheráne, hlavnom meste Perzie, a následne aj so svojou rodinou vyhnaný do Bagdadu, neskôr do Konštantinopolu (teraz Istanbul) a Adrianopolu (teraz Edirne), a napokon do väzenského mesta Akká. V ňom bol držaný 24 rokov, až do svojej smrti v roku 1892. Bol pochovaný v blízkosti domu, zvanom Bahjí, v ktorom s rodinou posledné roky svojho života býval.[19] Miesto jeho posledného odpočinku sa nazýva Bahá'u'lláhova svätyňa, ktorá je dnes prispôsobená na modlitby a rozjímanie a v jej okolí sa rozprestierajú upravené záhrady.[20][18]

Bahá'u'lláh v roku 1863 v Bagdade v prítomnosti ďalších Bábových nasledovníkov o Sebe vyhlásil, že je tým Prisľúbeným, ktorého príchod Báb zvestoval.[14] Toto vyhlásenie potom verejne zopakoval v Adrianopole, potvrdil ho vo Svojich listoch vtedajším najvýznamnejším politickým a náboženským vodcom sveta a v množstve tabuliek, ktoré adresoval svojím a Bábovým nasledovníkom, ako aj v odpovediach na otázky ľudí iného vierovyznania z rôznych krajín. V týchto listoch a tabuľkách poskytol dôkazy svojho tvrdenia, vysvetlil princípy nového učenia a formuloval zákony a nariadenia nového náboženstva.[21]

Bahá'u'lláh menoval za svojho zákonného nástupcu a autorizovaného vysvetľovateľa svojho učenia svojho najstaršieho syna 'Abbása Effendiho (1844-1921), známeho ako 'Abdu'l-Bahá (Služobník Slávy).[17] 'Abdu'l-Bahá zdieľaľ otcovo vyhnanstvo a ťažkosti a aj po jeho smrti bol stále politickým väzňom až do roku 1908, keď bol následkom revolúcie oslobodený. Presťahoval sa do Hajfy a potom tri roky cestoval po Egypte, Európe a Severnej Amerike, aby rozšíril a upevnil bahájske učenie na západnej pologuli. Počas týchto ciest vysvetľoval učenie svojho otca pri rôznych príležitostiach verejnosti ako aj rôznym spoločnostiam (napr. teologickým, feministickým, akademickým) a stretával sa s veriacimi, ktorým prakticky približoval zásady bahájskej viery, bahájsky štandard správania a žitia a predstavoval zákony, ktoré Bahá'u'lláh zaviedol.[22] Na západnej pologuli takto položil silné základy budúcich bahájskych spoločenstiev a zabezpečil jednotné chápanie bahájskeho učenia. Tieto cesty sú bahájmi považované za najvýznamnejší spomedzi úspechov dosiahnutých počas 'Abdu'l-Bahovho pôsobenia.[23] Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa vrátil domov. V roku 1921 zosnul a bol pochovaný v mauzóleu, ktoré bolo podľa presných Bahá'u'lláhových inštrukcií vybudované na hore Karmel v Hajfe a kde boli už predtým uložené Bábove pozostatky. Nad týmto mauzóleom bola neskôr vybudovaná Bábova svätyňa a v jej okolí vytvorené kaskádovité terasy so záhradami prístupné verejnosti.[24]

Po 'Abdu'l-Bahovom úmrtí viedol bahájske spoločenstvo jeho vnuk Shoghi Effendi (1896 - 1957). Od roku 1963 spravuje záležitosti bahájskeho spoločenstva Svetový dom spravodlivosti.