Bél-šar-usur

Bél-šar-usur (iné názvy:Bél-šarru-usur, Bél-šarra-usur, Balát-šar-usur; Bélšaccar, Balsazár, Baltazár, Belšasar, Balsazar, Belsazar, Belšazar; po hebrejskyבֵּלְשַׁאצַּר - prepis podľa tiberiadskej hebrejčiny: Bélša’ccar/presnejšie:Bélša’ṣṣar; po akkadsky: Bél-šar-uṣur, Bél-šarru-uṣur, Balát-šar-uṣur [1], Bél-šarra-uṣur; po latinsky Baltas(s)ar, po grécky Baltasar) bol korunný princ a syn kráľa Nabonida, posledného kráľa Babylonu v 6. storočí pred Kr., s ktorým spoločne vládol až do porážky Perzskou ríšou.

Rembrandtova predstava Bélšaccarovej hostiny

Dlho bol známy len vďaka slávnemu príbehu o ruke píšucej na stenu zaznamenanému v Biblii v knihe proroka Daniela. Až v 19. storočí bol objavený ďalší dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček, ktorý obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara.

Vláda

V ríši panovali napäté vzťahy. Jeho otec Nabonid zanedbábal kult Marduka - hlavného babylonského božstva. Tým si voči sebe popudil jeho vplyvné kňazstvo. V ríši navyše vypukol hladomor, čo spôsobilo ešte väčšiu nespokojnosť s jeho panovaním. Snáď aj preto opustil Babylon a v oáze Tajmá, ktorou prechádzali dôležité obchodné cesty postavil viacero kráľovských budov. Zdržiaval sa tam približne 10 rokov. V Babylone ho zatiaľ zastupoval jeho najstarší syn Bél-šar-usur (=biblický Bélšaccar). Zatiaľ Kýros II. z dynastie Achajmenovcov, ovládol Médsku ríšu a začlenil ju do Perzskej ríše. V roku 546 pred Kr. dobyl aj Lýdiu, a tým aj Malú Áziu. Na jeseň roku 539 pred Kr. samotní Babylončania vpustili Kýrove vojsko do Babylonu bez boja. Nie je známe čo sa stalo s Bélšaccarom, podľa biblickej knihy Daniel bol zabitý počas dobytia mesta.

Historicita Bélšaccara
Nabonidov valček - obsahuje modlitbu za jeho syna Bélšaccara

Storočia bol pre historikov záhadou, keďže bol známy prakticky len z biblickej knihy Daniel. Niekoľko stručných zmienok o ňom existovalo aj v iných starovekých spisoch, napríklad v deuterokanonickej knihe Barucha a Židovských starožitnostiach od Jozefa Flavia, ale aj oni čerpali z knihy Daniel. Iní starovekí historici, napríklad Hérodotos alebo Xenofón udávajú ako posledného babylonského kráľa pred perzskou porážkou Nabonida a Bélšaccara vôbec nespomínajú.

Až v 19. storočí bol objavený nový, nezávislý a spoľahlivý dôkaz jeho existencie - Nabonidov valček. Obsahuje modlitbu Nabonida za svojho syna Bélšaccara. Z ďalších nájdených zdrojov sa dozvedáme, že vládol v Babylone počas Nabonidovho pobytu v oáze Tajmá. Zároveň je tak možné dobre objasniť zvláštny fakt, prečo je Danielovi sľúbené, že bude vládnuť ako tretí v kráľovstve (Daniel 5:7). Prvé a druhé miesto patrilo Nabonidovi a Bélšaccarovi.[2]

Bélšaccar v Biblii

Uvádzanie Bélšaccara ako kráľa Babylonu v dobe jeho dobytia Peržanmi (Daniel 5:1,11,18) bolo jednou z najčastejšie uvádzaných historických nepresností knihy Daniel. Navyše Biblia (sám Daniel) ho nazýva Nebúkadnecarovým synom (nie Nabonidovým).

„ Pokiaľ ide o teba, kráľ, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, vznešenosť a majestát. “
– Slovenský ekumenický preklad, Dan 5:18

V súčasnosti existuje niekoľko teórií, ktoré uspokojivo vysvetľujú tieto v minulosti nepochopené biblické miesta. Hlbšia lingvistická analýza dobového aramejského jazyka naznačuje, že slová, ktoré sú prekladané ako „otec“ respektíve „syn“, sa v aramejčine používali aj vo významoch „prechodca“, „predok“ respektíve „následník“, „potomok“. Napríklad v Dan 2:23 ho používa sám Daniel a zjavne ho je potrebné preložiť ako „predkovia“ alebo „predchodcovia“:[3]

„ Tebe, Bože mojich otcov, vzdávam vďaku a chválu, že si mi dal múdrosť a odvahu, a teraz si mi dal spoznať to, o čo sme ťa prosili, lebo si nám vysvetlil kráľovu otázku. “
– Slovenský ekumenický preklad, Dan 2:23

Podľa inej hypotézy založenej na spisoch Hérodota a Jozefa Flavia je veľmi pravdepodobné, že Nabonid mohol byť ženatý s niektorou Nebúkadnecarovou dcérou.[4] [5]

Referencie
  2. Nabonidov valček. Dostupné online
  3. NAS Exhaustive Concordance of the Bible with Hebrew-Aramaic and Greek Dictionaries. The Lockman Foundation — Dostupné online
  4. 3. diel Ottova slovníku naučného obsahuje heslo "Belšazar", ktoré odkazuje na heslo "Baltazar". Heslo "Baltazar" hovorí: B., hebr. Belšazar (z. assyr. Bel-šar-usur = Bel krále chraň), poslední babylónský král a dle nejnovějších výzkumů písma klínového syn a spoluvládce Nabonidův (nikoliv Nebukadnezarův), jak udáno u Dan. 5., 13., kde B. jen v nevlastním smyslu nazývá tohoto >otcem< maje vnučku jeho za choť)... atd. Ottův slovník naučný : Illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí : Třetí díl : B - Bianchi. V Praze : J. Otto, 1890. 946 s. s. 193.
  5. Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.

Literatúra
  • BIČ, Miloš. Při řekách babylónských. Praha : Vyšehrad, 1990.
  • Kol. autorov, Dějiny Mezopotámie. Praha : Karolinum, nakladatelství Univerzity Karlovy, 1998.
  • Nový‎ biblický‎ slovník. Ed. J.D. Douglas; preklad Alena Koželuhová et al. 1. vyd. Praha : Návrat domů, 1996. 1243 s. ISBN 80-85495-65-1.

Pozri aj

Externé odkazy


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.