Attalovci

Attalovci boli helenistická kráľovská dynastia, ktorá vládla mestu Pergamon na severozápade Malej Ázie.[1]

Pergamské kráľovstvo
Πέργαμος
 
 
282133
pred Kr.
 

znak
Geografia
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
Štátny útvar
drachma
Predchádzajúce štáty:
nie
Seleukovská ríša
Lysimachovo kráľovstvo
Nástupnícke štáty:
Rímska ríša

Pergamské kráľovstvo vzniklo z maloázijského panstva Lysimacha, ktorý padol v bojoch diadochov. Založil ho Lysimachov veliteľ Filetairos, ktorý ovládol v roku 282 pred Kr. hrad Pergamon. Tento dátum sa preto považuje začiatok panovania dynastie Attalovcov. Jeho následníci posilnili vplyv Pergamonu a premenili ho na mocné kráľovstvo a významné kultúrne centrum . V tridsiatych rokoch 3. stor. pred Kr. sa Attalos I. po víťazstve nad Galmi vyhlásil ako prvý príslušník tejto dynastie za kráľa. Attalovci panovali v Pergamone do roku 133 pred Kr., do smrti Attala III., ktorý vo svojom závete odkázal Pergamské kráľovstvo rímskej republike. Zrejme tak chcel zabrániť svojmu nevlastnému bratovi Aristonikovi zmocniť sa vlády.[1][2]

Na pergamskom Diovom oltári sa nachádza reliéf znázorňujúci život Héraklovho syna Télefa, ktorého Attalovci oslavovali ako zakladateľa mesta a dokonca za svojho prapredka. Touto legendou si Attalovci chceli upevniť pozíciu v Pergamone, pretože ich história nebola taká významná ako to bolo v prípade iných gréckych miest a kráľovstiev.[3]

Vládcovia Pergamonu

  • Filetairos (282263 pred Kr.), syn Macedónčana Attala a Paflagóňanky Boy, bol dôstojníkom Antigona I. V roku 302 pred Kr. prešiel k Lysimachovi, ktorý ho ustanovil za strážcu vojenskej pokladnice v Pergamone. V roku 282 pred Kr. prebehol k Seleukovi I. Keď Lysimachos zomrel v bitke pri Kurupedii (281 pred Kr.) a zakrátko potom rukou vraha i Seleukos, Filetairos zostal celkom nezávislým vládcom Pergamonu.[4]
  • Eumenes I. (263241 pred Kr.) bol synovec a adoptívny syn Filetaira. Krátko po prevzatí vlády zvíťazil nad svojím mocným susedom, seleukovským kráľom Antiochom I., vďaka čomu rozšíril územie Pergamonu.[5]
  • Attalos I. (241197 pred Kr.) bol syn Attala a jeho manželky Antiochis a synovec i adoptívnym syn Eumena I. Attalos vďaka víťazstvu nad Galmi získal meno Sótér („Záchranca“) a pravdepodobne aj titul „kráľ“. Počas vlády stál na strane Rimanov v boji proti macedónskemu kráľovi Filipovi V.[6]
  • Eumenes II. (197159 pred Kr.) bol syn Attala I. V roku 190 pred Kr. podporil Rimanov v bitke pri Magnesii proti seleukovskému kráľovi Antiochovi III. Následnou mierovou zmluvou z Apameie posunul hranice svojej ríše až k pohoriu Taurus, čím získal kontrolu nad veľkou časťou Malej Ázie. Za jeho vlády dosiahlo Pergamské kráľovstvo politický i kultúrny vrchol.[7]
  • Attalos II. (159138 pred Kr.) bol brat Eumena II. Dostal meno Filadelfos („Milujúci svojho brata„) za vernú službu svojmu staršiemu bratovi Eumenovi. Attalos II. sa oženil so Stratonikou (vdovou po Eumenovi II.) a bol zástancom rímskej politiky.[6]
  • Attalos III. (138133 pred Kr.) bol synovec Attala II. Formálne posledný pergamský vládca, ktorý odkázal svoje kráľovstvo Rimanom.[6]
  • Aristonikos (popravený 129 pred Kr.) bol možno nemanželský syn Eumena II.[8] Po smrti Attala III., keď pergamské kráľovstvo pripadlo Rímu, si ako "Eumenés III." nárokoval trón v Pergamone a viedol povstanie. Rimania ho zajali a popravili.[6]

Rodokmeň Attalovcov

Attalos
Boa
Filetairos
Eumenes
Satyra
Attalos
Eumenes I.
Filetairos (?)
Attalos
Antiochis
Eumenes (?)
Attalos I.
Apollónis
Stratoniké
Eumenes II.
(?)
Attalos II.
Filetairos
Athénaios
Attalos III.
Eumenes III.

Referencie a bibliografia

  1. John Middleton. World Monarchies and Dynasties. London : Routledge, 2015. ISBN 978-13-1745-158-7. S. 389.
  2. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 503-504.
  3. Tonio Hölscher. Krieg und Kunst im antiken Griechenland und Rom. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 1990. ISBN 978-31-1054-968-3. S. 218-219.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 60.
  5. John D. Grainger. The Roman War of Antiochos the Great. Leiden : BRILL, 2002. ISBN 978-90-0412-840-8. S. 109.
  6. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 54-55.
  7. H. E. L. Mellersh, Neville Williams. Chronology of World History. Santa Barbara : ABC-CLIO, 1999. ISBN 978-15-7607-155-7. S. 113.
  8. Andrew Erskine. A Companion to the Hellenistic World. Hoboken : John Wiley & Sons, 2009. ISBN 978-14-0515-441-3. S. 165.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Attalovci na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.