Eurystheus

Eurystheov osud nalinkovala bohyňa Héra ešte pred jeho narodením. Stalo sa to, čo často predtým aj potom – jej manžel, najvyšší boh Zeus sa zamiloval do krásnej Alkmény, dcéry mykénskeho kráľa Elektryóna a spojil sa s ňou, keď na seba vzal podobu jej manžela, tirynthského kráľa Amfitryóna. Alkména po príslušnej dobe porodila hneď dvoch synov – Herakla a hneď po ňom Ifikla.

Tesne pred ich narodením však najvyšší boh Zeus v rade bohov hrdo vyhlásil, že "práve dnes uzrie svetlo sveta najväčší hrdina". To však neušlo jeho manželke Hére, ktorej sledovanie manželových záletov stálo veľa úsilia, ale aj jej dalo veľa praktických skúseností. Samozrejme v tom správne vytušila podstatu veci a rozhodla sa manželovi pomstiť. Ľsťou vymámila z Dia prísahu, že kto sa toho dňa narodí, bude vládnuť všetkým mužom z Diovho rodu. A Zeus odprisahal.

Héra bez meškania zariadila, aby sa Sthenelovej manželke Nikippé ten istý deň narodil syn, aj keď mal ešte dva mesiace času. Naopak Alkménin pôrod pozdržala. A tak sa stalo, že sa narodil Sthenelov syn Eurystheus a až po ňom Diov potomok Herakles. A presne podľa Diovej prísahy stal sa Herakles služobníkom Eurysthea, a ani sám najvyšší boh s tým nič nemohol urobiť.

Kým mali mladíci osemnásť rokov, život im plynul v pokoji, potom sa ešte vydal Herakles na skusy, našiel si manželku Megaru, mali spolu troch synov a viedol usporiadaný pokojný život, kým opäť nezasiahla Héra. Zoslala na neho šialenstvo, v ktorom svojich synov aj dve deti svojho brata Ifikla zabil. Hneď potom mu rozum vrátila. Veštba stanovila, že má svoje zločiny odčiniť v službách mykénskeho kráľa Eurysthea.

Eurystheus mal z Herakla strach, preto mu ani svoje rozkazy nehovoril osobne, ale cez svojho hlásateľa Koprea. Vymýšľal ich ale nebojácne a s chuťou. Každá úloha stála za to, všetky boli pre normálneho smrteľníka nesplniteľné.

Zároveň s veľkou chuťou Herakla urážal a ponižoval.

Dvanásť úloh pre Herakla:

1. zabiť nemejského leva,
2. zabiť lernskú hydru,
3. chytiť zlatorohú Artemidinu laň z Keriney,
4. polapiť obávaného erymanthského kanca z arkádskych hôr,
5. vyčistiť chliev kráľa Augiáša z Elidy,
6. zahnať ľudožravé stymfalské vtáky zasvätené Areovi,
7. priviesť do Mykén krétskeho býka,
8. priviesť ľudožravé kone tráckeho kráľa Diomeda,
9. priniesť od kráľovnej Amazoniek Hippolyty Areov pás,
10. prihnať do Mykén stádo dobytka, ktoré pásol netvor Geryón a jeho dvojhlavý pes Orthos,
11. získať zlaté jablká zo záhrady Hesperidiek,
12. priviesť z podsvetia trojhlavého psa Kerbera.

Zbabelý Eurystheus posielal Herakla plniť životu nebezpečné úlohy, ale sám sa bál čo i len pozrieť na výsledky ich splnenia. Ani s Heraklom sa nedokázal stretnúť tvárou v tvár. Niektoré verzie uvádzajú, že sa vo svojej prechodnej moci vyžíval natoľko, že žiadal, aby mu slúžili aj Heraklove deti. Vyhnal ich vraj z Heraklovho hradu Tirynthu, prenasledoval ich až do Atén, kde Aténčanov potom žiadal o ich vydanie. Dokonca kvôli nim pritiahol s veľkým vojskom. Aténčania ho porazili aj s pomocou bohov, o posledné sympatie bohov sa Eurystheus sám pripravil: Heraklov synovec Iolaos ho priviedol do mesta ako zajatca.

Heraklova matka Alkména pod dojmom stále živých spomienok na urážky a ponižovanie jej syna sa neovládla, vyškriabala mu oči a prebodla ho dýkou. Tak sa zavŕšil život neslávneho pána, ktorý vlastnil krátky čas slávneho sluhu.

Nie je toho veľa, čo sa z antiky zachovalo, snáď najznámejšia je maľba vázy:

• Herakles prináša Eurystheovi erymanthského kanca(z 5. stor. Kr.), na ňom je zobrazený vydesený Eurystheus ukrytý vo váze.

Ak zostal Eurystheus v povedomí, potom len ako symbol spupného a zbabelého vládcu.

• Zoznam kráľov Mykén

• Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s.
• Vojtech Zamarovský, Bohové a hrdinové antických bájí
• Graves, Robert, Řecké mýty, 2004, ISBN 80-7309-153-4
• Houtzager, Guus, Encyklopedie řecké mytologie, ISBN 80-7234-287-8
• Gerhard Löwe, Heindrich Alexander Stoll, ABC Antiky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eurystheus

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Eurystheus na českej Wikipédii.