Aristón z Efezu

Aristón (starogr. Ἀρίστων – Aristón) bol olympijský víťaz v pankratiu juniorov v roku 49.[1][2]

Poplios Kornélios Aristón, syn Eirenaia z Efezu, bol na 207. olympijských hrách korunovaný olivovým vencom za víťazstvo v pankratiu dorastencov.[1] Pankration dorastencov zaradili do programu olympijských hier v roku 200 pred Kr. a prvým víťazom tejto disciplíny bol Faidimos z Alexandrie.[3] Pankration bol kombináciou boxu a zápasenia. Podľa Pindarovej štvrtej isthmijskej ódy pankratista mal mať „odvahu a silu zúrivého leva a obratnosť a prefíkanosť líšky."[4]

Socha olympionika Aristóna stála kedysi na posvätnej pôde Olympie. Archeológovia podstavec tejto sochy i s nápisom (IvO 225, IvO = W. Dittenberger a K. Purgold, nápisy Olympia, Berlin 1896.) objavili pri západnej stene Palaistry.[5] Nápis na podstavci uvádza, že Aristón bol počas súťaže zaradený vždy medzi anefedrov (anefedros, postup s vyhraným zápasom, nie čakajúci) a na začiatku zdolal troch súperov. Potom mal ešte siedmich súperov, ktorých tiež premohol a vybojoval si tak nesmrteľnú slávu olympijského víťaza.[2]

Súťaže sa konali vždy vylučovacím systémom a účastníci nastupovali proti sebe vo dvojiciach, tak ako to určil žreb. Keď bol počet účastníkov nepárny, jeden ostal efedrom „čakajúcim". Keďže sa v ďalšom kole súperi opäť určili žrebom, mohlo sa stať, že sa takýto efedros mohol vo výnimočných prípadoch dostať bez boja až do finále.[6]