Areopág
Areopág (starogr. Ἄρειος Πάγος – Areios Pagos), bola aristokratická politická inštitúcia v starovekých Aténach.
Názov areopág pochádza z pomenovania malého vŕška (Áreov vŕšok = vŕšok zasvätený bohovi vojny Areovi) na severozápad od Akropoly, kde zasadala rada starších. Predtým bol známy proste ako rada (búlé). Vznikol už v archaickom období aténskych dejín a pôvodne pôsobil ako poradný orgán aténskych kráľov (basileov). Po odstránení kráľov v Aténach sa členmi areopágu stávali archonti, ktorí skončili svoje funkčné obdobie.[1]
Areapág, ktorý mal asi 200 – 300 členov dohliadal na dodržiavanie zákonov. Pôvodne bol jediným súdnym orgánom, neskôr bol príslušný pre súdenie vopred uváženej vraždy, ublíženia na tele, ak bolo spôsobené s vražedným úmyslom a tiež podpaľačstva a travičstva, ak spôsobilo smrť. Bol nástrojom politickej moci rodovej aristokracie. Moc areopágu bola postupne obmedzovaná zavádzaním demokratickejších ústav (Solónova ústava, Kleisthenova ústava) až v roku 462 pred Kr. reformou, ktorú uskutočnili demokratický politik Efialtes[2] a mladý Perikles, boli členovia areopágu zbavení aj súdnej moci a dozerali už len na menej závažné záležitosti.[1]
Bibliografia
- Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 33.
- Robert Jungk. Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna Print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 112.