Solónova ústava

Solónova ústava bola ústava v starovekých Aténach, ktorá vznikla po reformách v roku 594/593 pred kr. a ktoré uskutočnil aténsky politik Solón.

Solónovu ústavu označujeme ako timokratickú ústavu - bola založená na rozdelení obyvateľstva podľa veľkosti majetku a na základe toho boli odstupňované politické práva (= majetkový cenzus).

Solón rozdelil obyvateľstvo podľa veľkosti majetku do štyroch majetkových skupín:

• penntakosiomedimnoi (po sl. päťstomeričníci) - ročný výnos ich majetku bol päťsto meríc (asi 26 000 litrov plodín - obilia, alebo vína, alebo olivového oleja)
• hippeis (po sl. jazdci) - ich ročný výnos majetku bol 300 - 500 meríc a mohli si vydržiavať koňa (gr. hippos)
• zeugitai - (po sl. záprahári) - ich ročný výnos z majetku bol 200 - 300 meríc a mohli si dovoliť záprah (dva voly)
• théti - boli to občania, ktorých výnos majetku bol menší ako 200 meríc.

Rozdelenie do jednotlivých majetkových vrstiev malo význam pre plnenie si vojenských povinností:

• päťstomeričníci si mohli zadovážiť plnú ťažkú výzbroj (prilba, brnenie, štít) a ťažké zbrane (meč, oštep), preto slúäžili vo vojsku ako ťažkoodenci;
• jazdci si mohli dovoliť koňa a slúžili vo vojsku ako jazda;
• záprahári slúžili vo vojsku ako ľahká pechota;
• théti slúžili ako pomocné oddiely, kopali zákopy. Neskôr v 5. storočí pred Kr. ich význam značne stúpol, pretože slúžili ako veslári na vojenských lodiach.

Podľa veľkosti majetku boli odstupňované politické práva príslušníkov jednotlivých skupín.

• všetky skupiny mohli voliť
• len prvá a druhá skupina mohla zastávať úrad archontov. Solónova reforma sprístupnila politickú moc najbohatším skupinám obyvateľstva bez ohľadu na pôvod, čiže k moci sa okrem členov rodovej aristokracie, ktorá opierala svoju moc o pôdu, dostali aj najbohatší remeselníci a obchodníci.

Podobnú ústavu zaviedol v starovekom Ríme šiesty rímsky kráľ Servius Tullius.