Araks

	Araks
	Aras
	rieka
	Rieka Araks pri Nachčivane
Štáty	Turecko, Arménsko, Irán, Azerbajdžan
Zdrojnica	Arménska vysočina
Ústie	Kura (Kaspické more)
Dĺžka	1 072 km
Povodie	102 000 km² (10 200 000 ha)
Prietok
- priemerný	285 m³/s
	Wikimedia Commons: Aras River
	Geografický portál

Araks[1][2] (iné názvy: Aras[1][2], tur. Aras Nehri, azerb. Araz a Arax, armén. Արաքս, perz. ارس‎‎‎ – Rud-e Aras ) je ázijská horská rieka v Zakaukazsku, najväčší pravostranný prítok rieky Kury.

Rieka tvorí hranicu medzi Arménskom a Azerbajdžanom s Iránom a Tureckom, kedysi tvorila hranicu ZSSR. Pramení v Turecku v Arménskej vysočine. Po prechode tiesňavami ústi do Araratskej roviny (v blízkosti rieky sa nachádza aj vrch Ararat), na dolnom toku prechádza Muganskou a Miľskou stepou. Jej najvýznamnejšími prítokmi sú vodné toky Arpa, Razdan, Vozopan, Achurjan, Kotur a Karasu. Rieka je nesplavná, v niektorých oblastiach (prevažne v Azerbajdžane) sa využíva na závlahy. Najviac vody má počas záplav v marci až júni, keď sa v horách topí sneh, a v novembri, či decembri z výdatných dažďov.[1] V Kuro-arakskej nížine sa vlieva do rieky Kury, pričom poskytuje väčšinu usadenín tvoriacich deltu rieky Kury.[3]

Araks a kultúra

Podľa niektorých názorov má byť povodie Arasu mýtickým Edenom.[3] Ako niekdajšia hranica medzi Ruskou ríšou a Perziou po Golestánskej mierovej dohode je Arak niekedy vnímaný ako jeden zo symbolov rozdelenia azerbajdžanského národa a ním obývaného územia na dve časti (severný ruský - dnes nezávislý Azerbajdžan a južný perzský - dnes súčasť Iránu.[4] V azerbajdžanskej literatúre a umení je preto rieka často vnímaná ako symbol túžby a straty, významný kultúrny vplyv má meno rieky (Araz), ktoré sa používa aj ako mužské meno (napríklad azerbajdžanský poet Məmməd Araz, či arménsky futbalista Aras Özbiliz).[5] Z hľadiska arménskych dejín je rieka významná preto, že na jednom z jej ostrovov ležalo hlavné mesto Veľkého Arménska Artaxata.[3]

Galéria

Araks na pohraničí, uprostred hora Ararat
Araks pri iránskom Poldašte
Araks pri iránskej Jofle
Araks pri Nurduze
Araks na hranici Náhorného Karabachu a Iránu
Stredoveké mosty spájajúce Irán s Azerbajdžanom v Chudafərine

Referencie

Araks In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
Aras In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 68.
Aras River In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)
ARAXES (ARAS) RIVER. In: SWIETOCHOWSKI, Tadeusz; COLLINS, Brian C.. Historical dictionary of Azerbaijan. 1. vyd. [s.l.] : Scarecrow Press, 1999. S. 18 – 19.
ARAZ A ARAZ, MAMMAD (1933 – 2004). In: GASIMOV, Zaur. Historical Dictionary of Azerbaijan. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017-12-20. Dostupné online. ISBN 978-1-5381-1042-3. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Araks

Externé odkazy

Rieka Araks (Araxes river) na Encyclopeadia Iranica (po anglicky)

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[bel-1] Araks In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.

[Otto-2] Aras In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 68.

[bri-3] Aras River In: Encyclopædia Britannica [online]. [Cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)

[4] ARAXES (ARAS) RIVER. In: SWIETOCHOWSKI, Tadeusz; COLLINS, Brian C.. Historical dictionary of Azerbaijan. 1. vyd. [s.l.] : Scarecrow Press, 1999. S. 18 – 19.

[5] ARAZ A ARAZ, MAMMAD (1933 – 2004). In: GASIMOV, Zaur. Historical Dictionary of Azerbaijan. [s.l.] : Rowman & Littlefield, 2017-12-20. Dostupné online. ISBN 978-1-5381-1042-3. (po anglicky)