Arménska vysočina

Arménska vysočina (armén. Հայկական լեռնաշխարհ – Haykakan leřnašxarh, tur. Ermenistan Yaylasi, azerb. Ermənistan Yaylasi) je sústava horských chrbtov a lávových plošín na pomedzí Arménska, Gruzínska, Turecka, Iránu a Azerbajdžanu. Leží južne od Malého Kaukazu, východne od Anatólskej plošiny, severovýchodne od pohoria Taurus, severne od iránskeho Zagrosu a severozápadne od Talyša a Alborza. Na okrajoch je lemovaná tromi veľkými horskými jazerami Vanské jazero, Sevan a Urmijské jazero. Aj keď na mape nie je ľahké rozpoznať rozhranie Arménskej vysočiny a okolitých geomorfologických provincií (najmä od Malého Kaukazu), geologicky sa od nich odlišuje: je totiž z veľkej časti sopečného pôvodu.[1] Leží na styku anatolskej, iránskej a eurázijskej tektonickej dosky.

Arménska vysočina
Հայկական լեռնաշխարհ
Ermenistan Yaylası
Ermənistan yaylası
pohorie
pohľad na Ararat z arménskej strany
Štáty Turecko,   Gruzínsko,   Arménsko,   Azerbajdžan,   Irán
Časť Krymsko-kaukazská oblasť
Najvyšší bod Ararat
 - výška 5 137 m n. m.
Dĺžka 600 km
Wikimedia Commons: Armenian Highland
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Referencie
  1. Jiří Šlégl et al.: Světová pohoří: Asie. 288 pp. Euromedia Group, k.s., Praha, 2001. ISBN 80-242-0291-3 str. 28.

Iné projekty

Zdroj
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Arménská vysočina na českej Wikipédii.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.