Ararat (vrch v Turecku)
Ararat (turecky Ağrı Dağı, arm.: Արարատ, kurd.: Çiyayê Agirî, perz.: کوه آرارات) je v súčasnosti neaktívny stratovulkán nachádzajúci sa vo východnej Anatólii v Turecku v pohorí Arménska vysočina. Jeho vrchol tvoria dva štíty Veľký Ararat (5 137 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrchom pohoria ako aj Turecka, a Kucuk Ararat (Malý Ararat) s výškou 3 896 m n. m.ležiaci juhovýchodne od hlavného štítu. Celkovo sa masív Araratu rozkladá na ploche približne 1 000 km².
| Ararat (Ağrı Dağı) | |||
| Արարատ, Çiyayê Agirî, کوه آرارات | |||
| stratovulkán | |||
 Ararat, pohľad z arménskej strany. V popredí kláštor Khorvirap. | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Provincia | Iğdır | ||
| Pohorie | Arménska vysočina | ||
| Nadmorská výška | 5 137 m n. m. | ||
| Súradnice | 39°42′S 44°18′V | ||
| Geologické zloženie | ryolity, dacity | ||
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
| Posledná erupcia | 1840 | ||
 Poloha Araratu na mape Turecka  Poloha Araratu na mape Turecka
| |||
| Wikimedia Commons: Mount Ararat | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vrchol Araratu sa nachádza len 16 km západne od iránskej a 32 km južne od arménskej hranice. Turecko-iránska hranica prechádza okrajom východného úpätia Malého Araratu.
Ararat zohráva úlohu v kresťanskej tradícii (nielen tam, ale aj v judaizme a islame), podľa knihy Genezis na úpätí Araratu pristál Noe s archou po opadnutí vôd potopy.
Geológia
Ararat je neaktívny stratovulkán, jeho masív je tvorený prevažne lávovými prúdmi a pyroklastikami. Od výšky 4 200 m je pokrytý ľadovou čiapkou. Sopka leží na okraji reťaze vulkánov, tiahnúcich sa v severovýchodnej línii od Nemrut Dağı. Vulkanizmus bol odštartovaný alpínskou orogenézou, konkrétne násunom africkej a arabskej platne na eurázijskú v neogéne.
Posledná aktivita sopky nie je presne doložená, neexistuje žiaden záznam o pozorovaní erupcie v historickej dobe. Na základe nálezov artefaktov z doby bronzovej, ako aj ľudských pozostatkov, pochovaných pod vrstvou pyroklastík s datovaním na 3000 pred Kr. sa však posledná aktivita datuje do tohto veku. V roku 1840 si však zemetrasenie vyžiadalo obete na životoch a údajne spôsobilo aj únik magmy z parazitického krátera.
Galéria
Aratat pri pohľade z tureckého Doğubeyazıt.
Fotené z paluby lietadla.
Fotené z tureckého mesta Iğdır.
Satelitná snímka pohoria.
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu – stratovulkán Ararat na Global Volcanism Program (po anglicky)