Aralské jazero

Aralské jazero, predtým nazývané Aralské more (po kaz. Aral tenizi, po uzb. Orol dengizi, po rus. Аральское море) je prudko vysychajúce bezodtokové slané jazero v strednej Ázii, na hraniciach Kazachstanu a Uzbekistanu v Turanskej nížine.

Aralské jazero
jazero
Družicový záber z roku 1985
Štáty Kazachstan, Uzbekistan
Regióny Akťubinská oblasť, Kyzylordská oblasť, Karakalpacko
Ostrovy Kokaral, Barsakelmes, Vozroždenia
Mestá Avan, Buguň, Ujaly, Uzynkair
Rieky Syrdarja, Amudarja
Nadmorská výška 31 m n. m.
Súradnice 45°0′S 60°0′V
Dĺžka 428 km
Šírka 235 km
Hĺbka 45 m
Povodie 690 000 km² (69 000 000 ha)
Rozloha 17 160 km² (1 716 000 ha) (údaj z roku 2004)
Mapa s animáciou vysychania jazera
Mapa s animáciou vysychania jazera
Wikimedia Commons: Aral Sea
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Dnes sa skladá z viacerých oddelených jazier.

Dáta

  • vlievajú sa doň (alebo sa skôr kedysi vlievali) rieky Amudarja a Syrdarja.
  • rozloha: menej ako 30 000 km² (pôvodne 66 458 km²)
  • nadmorská výška: 37 m n. m.
  • ostrovy (pôvodné): Kokaral, Vozroždenija, Barsa-Keľmes
  • priemerná hĺbka (80-te roky): 20  25 m
  • maximálna hĺbka : 34 m (pôvodne 68 m)
  • obsah soli (2003): 78 promile
  • rozloha povodia: 940 tisíc km²

Súčasný stav jazera

Od 60. rokov 20. storočia vysychá, lebo podstatná časť vody z riek, ktoré ho zásobujú sa používa na zavlažovanie poľnohospodárskych plôch vytvorených v púšti. Súčasné Aralské jazero zaberá už mеnej ako polovicu pôvodnej plochy. Kvalita jeho vody je veľmi zlá, keďže okrem vysokej koncentrácie soli obsahuje značné množstvo hnojív a pesticídov, ktoré jeho prítoky naberajú cestou cez poľnohospodársku krajinu. Ďalší diel znečistenia pripadá na vrub testovania biologických zbraní. Aralské more je dnes spolu s Černobyľom chápané ako synonymum pre ekologickú katastrofu obrovských rozmerov. Ústup jazera a jeho veľké znečistenie úplne zničilo kedysi bohatý rybársky priemysel a navyše viedlo k vzniku a rozšíreniu soľných púští a bažín na okolí.

Vznik ekologickej katastrofy

Družicový záber z roku 2003 zachytáva zvyšok Aralského jazera. Rozsiahle svetlejšie sfarbené plochy v okolí sú soľné pláne na miestach vyschnutého dna. Veľký polostrov vľavo vznikol z niekdajšieho ostrova Vozroždenija.

Pred necelými sto rokmi bolo Aralské jazero štvrté najväčšie jazero sveta. Vtedy sa uviedli do prevádzky prvé zavlažovacie kanály a prvé poľnohospodárske plochy v púštnych oblastiach, a jazero začalo pomaly vysychať. Išlo však o pomalý proces, väčší problém ako vysychanie predstavovalo znečistenie prítokov hnojivami.

Ešte v polovici 20. storočia malo jazero rozlohu takmer 67 000 km². Dnes už Aralské more v tejto podobe, v ktorej je stále zobrazené vo väčšine atlasov, neexistuje. Pôvodná rozloha jazera sa zmenšila na menej ako polovicu (plus-mínus 40 % pôvodnej rozlohy) a objem vody klesol na jednu pätinu. Táto radikálna zmena je následkom monštruózneho projektu zavlažovania púští na účely pestovania bavlny, ktorý v roku 1954 začala sovietska vláda. Rieky Amudarja a Syrdarja, ktoré privádzali vodu z pohoria Pamír a Ťanšan a napájali tisíce rokov Aralské more, boli zvedené do sústavy zavodňovacích kanálov. Výsledkom projektu bola ekologická katastrofa, ktorú možno v dejinách ZSSR porovnať len s explóziou Černobyľského reaktora. V období rokov 19661993 poklesla hladina vnútrozemského mora o 16 metrov. Pobrežie ustúpilo v priemere o 80 km a jazero sa momentálne rozpadlo na niekoľko častí. Vďaka zvýšenému obsahu soli (2,4x vyššia koncentrácia ako v oceáne) začali vymierať ryby. Okolo jazera vznikla soľná púšť, z ktorej vietor roznáša soľ ďalej do okolia a ničí tak priľahlé bavlníkové plantáže. Voda v jazere je už v podstate jedovatá, lebo prísun hnojív, pesticídov a ďalších látok prinášaných v obrovskej miere riekami je zdôraznený tým, že jazero nemá odtok a jeho objem stále klesá (čím dochádza ku koncentrácii rozpustených látok).

V roku 2003 rozhodla vláda Kazachstanu o pokuse na záchranu severnej časti Aralského jazera, kde sa pokúša zvýšiť hladinu - južná časť Aralského jazera sa už berie ako stratená. Očakáva sa, že zánik oboch južných častí (východnej aj západnej) by mohol nastať v priebehu dvadsiatich rokov.

Stav jazera monitorujú meteorologické stanice Mujnak, Aralsk, Akumsyk a Tostubek.

V roku 2006 bolo jazero rozdelené na tri časti: Severné Aralské jazero, Východná plytká časť a Západná hlboká časť. Jazero, resp. jeho dve, či tri časti majú rozlohu 17 160 km². Oblasť vysychajúceho jazera je 428 km dlhá a maximálne 235 km široká.

V roku 2009 úplne vyschla východná časť, pretože do nej nepriteká dostatok vody a prevažuje výrazne vyparovanie nad prítokom. Ostali len vyschnuté oblasti plné soli, ktorú veterné búrky roznášajú stovky kilometrov ďaleko a spôsobujú problémy a zasolenie pôdy. [1]

Galéria

Referencie

  1. Aralské jezero se rychle mění ve slanou poušť

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aralské jezero na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.