Ara modro-žltá

Ara modro-žltá môže dosiahnuť až 76 – 86 cm dĺžku a hmotnosť medzi 900 – 1 300 gramami. Krídla samca sú v priemere 384,8 mm dlhé, chvost je dlhý v priemere 500,8 mm. Vďaka týmto parametrom patrí medzi najväčšie papagáje sveta.

Najvýraznejšie sú jeho svetlomodré krídla a chvostové perá, čierna brada, v kontraste s jasnožltou brušnou partiou. Vrch hlavy má ara modro-žltá pokrytú svetlozeleným perím. Ara modro-žltá má veľký silný čierny zobák, prispôsobený na lúskanie orechov. Nahá tvárová časť okolo očí má bielu farbu, ktorá sa počas rozrušenia mení na staroružovú. Okolo očí má tento papagáj vytvorené linky, ktoré sa skladajú z jemných čiernozelených pierok.

Samica má oproti samcovi menšiu hlavu a zobák. Mladé vtáky sú podobné dospelým, majú svetlý zobák a líca majú ružové.

V zafarbení peria ary modro-žltej sa môžu vyskytovať niektoré odchýlky. Niektoré vtáky majú žlté brucho sfarbené viac do oranžova, iné môžu svojím zafarbením hlavne v prsných partiách viacej pripomínať maslovú farbu. Táto farebná variácia sa vo väčšej miere vyskytuje v Trinidade, či iných územiach karibskej oblasti.

V zajatí je ara modro-žltá najčastejšie chovaná vo voliérach, kde sa za dodržania určitých podmienok a s istou dávkou šťastia darí aj odchov potomstva týchto papagájov. Voliéry musia byť priestranné vyrobené z kovu. Drevené konštrukcie tento papagáj rýchlo likviduje. Voliérové vtáky sú plaché, temperamentné a na klietku, či stojan si nikdy nezvyknú. Austrálske druhy papagájov vyhľadávajú potravu väčšinou na zemi, preto sa im krmivo ukladá na dno voliéry. Väčšina juhoamerických druhov papagájov žije v pralesoch vo vysokých korunách stromov, na zem nesadá a preto im v zajatí, hlavne u importovaných vtákov, dávame krmivo a vodu na najvyšších miestach v blízkosti bidiel, na ktorých sa zdržiavajú. Časom znižovaním miesta kŕmenia sa dajú tieto vtáky naučiť na to, aby si potravu a vodu brali aj zo zeme. Tiež je dôležité si uvedomiť, že biotop, z ktorého ary pochádzajú, sa vyznačuje vyššou vlhkosťou vzduchu. Pre dosiahnutie úspešného hniezdenia týchto vtákov je potrebné udržiavať vlhkosť vzduchu na úrovni 80 – 85 %, ktorá je ročným priemerom na amazonskej nížine. V dobe ich hniezdenia je vlhkosť vzduchu v tropickom amazonskom pralese až 95 %.

Ary sú sociálne a inteligentné vtáky a dokážu sa stať spoločenskými v rukách opatrovateľa, ktorý má dostatočné znalosti o spôsobe ich života a o ich životných potrebách. Skrotené vtáky vysedávajú na určenom mieste, málokedy ho opúšťajú. Stojan pre ary musí byť z tvrdého dreva a nádobky pre krmivo a vodu musia byť o tento stojan pevne prichytené. Priväzovanie papagájov o stojan retiazkou sa dnes vo všeobecnosti odsudzuje.

Je potrebné napríklad vedieť aj to, že v období sexuálnej aktivity, spravidla 6 – 8 týždňov počas jari sa ary stávajú silne agresívnymi[2]. Chovateľ môže očakávať, že aj najlepšie opatrované ary modro-žlté sú veľmi hlučné a pre tento druh papagájov je prirodzeným správaním deštruktívne ozobávanie nábytku a iného zariadenia vo svojom okolí. Dokáže sa naučiť viac ako 800 slov. Majú rady škrabkanie na bruchu a hlave, keď si ľahnú na chrbát.^{[chýba zdroj]}

Ary modro-žlté si vyžadujú pestrú stravu. Na rozdiel od austrálskych druhov papagájov sa živia hlavne plodmi v korunách stromov, sú preto viac citlivé na nedostatok vitamínov. Pre svoj život potrebujú mať k dispozícii orechy, ale aj vitamíny vo forme sušeného a čerstvého ovocia, nesmú byť chované ľudskou stravou, ako sú napríklad cestoviny či chlieb. Pri chove ary modro-žltej je dôležité vyvarovať sa väčšieho množstva tukov. Pre ary sú jedovaté napríklad aj višne či plody rastlín z čeľade ružovitých, avokádo, čokoláda a kofeín. Čokoládu a kofeín papagáje nedokážu metabolizovať, ružovité rastliny obsahujú glykosidy a avokádo obsahuje nedávno objavený karcinogén persin, ktorý nie je toxický len pre papagáje, ale aj pre ľudí.[3].