Antonij Beskid

Študoval na gymnáziu v Kežmarku a na kolégiu v Prešove. Právo ukončil v Budapešti. Od roku 1883 do 1885 bol advokátom v Kežmarku, potom do roku 1906 advokát v Spišskej Starej Vsi, od roku 1906 riaditeľ majetkov a právnym poradcom gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove.

Politike sa začal venovať po príchode do Prešova v Krajinskej katolíckej ľudovej strane (maď. Néppart), vtedy bol ešte uhorským vlastencom, ale hájil aj záujmy rusínskeho obyvateľstva. V rokoch 1910 – 1918 bol poslancom uhorského snemu, ako jediný poslanec sa v rokoch 1913 – 1914 zastal Rusínov v schizmatickom procese v Sigheti.

Po vypuknutí buržoázno-demokratickej revolúcie v Maďarsku ho vláda M. Karolyiho menovala za ministra pre rusínske záležitosti, on však v Prešove 19. novembra 1918 založil Rusínsku národnú radu, ktorá žiadala, aby sa Podkarpatská Rus pripojila k Česko-Slovensku. Aj jeho zásluhou bola 10. septembra 1919 v Saint Germain podpísaná zmluva medzi ČSR a dohodovými štátmi, ktorou sa Podkarpatská Rus pripojila k ČSR, s rozsiahlou autonómiou.

Roku 1923 bol Beskid vymenovaný za guvernéra Podkarpatskej Rusi, funkciu zastával až do smrti. V roku 1932 napísal T.G. Masarykovi memorandum o poskytnutí autonómie, ako to bolo v mierovej zmluve zo Saint Germain, až do roku 1938 však táto autonómia nebola Podkarpatskej Rusi poskytnutá.

Bol prvým predsedom kultúrneho a literárneho Spolku A. V. Duchnoviča.