Anton Andráši
Barón Anton Andráši (starším slovenským pravopisom: Anton Andrássy, slovenské predikáty: zo Sîncrăieni a Krásnej Hôrky[1]; maď. (csíkszentkirályi és krasznahorkai) Andrássy Antal[2]; lat. Antonius Andrassy (de (Csik-)Szent-Király et Kraszna-Horka; písané aj s medzerami namiesto "-" alebo novšie v tvare ...de Csikszentkirály et Krasznahorka)[3][4]; * 28. október 1742, Rumanová, Habsburská monarchia – † 12. november 1799, Rožňava) bol rímskokatolícky kňaz, jezuita, vysoký cirkevný hodnostár, 2. biskup rožňavskej diecézy.
Anton Andráši | |||
rímskokatolícky kňaz, jezuita | |||
| |||
Narodenie | 28. október 1742 Rumanová, Habsburská monarchia | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 12. november 1799 (57 rokov) Rožňava, Habsburská monarchia | ||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Jeho otec bol barón Georgius Andráši a matka Mária Anna Berenyi. Stredoškolské vzdelanie získal v Nitre, pokračoval v Košiciach, kde jeden rok študoval filozofiu. V roku 1760 vstúpil do rádu Spoločnosti Ježišovej vo Viedni, kde absolvoval ročný noviciát. V roku 1763 bol na pedagogických štúdiách v Rábe (dnes Győr, Maďarsko). V rokoch 1764 až 1768 študoval filozofiu vo Viedni a počas nasledujúcich dvoch rokoch tiež tam študoval matematiku a biblickú gréčtinu a hebrejčinu. Okrem latinčiny ovládal rodný maďarský a nemecký jazyk. Vyučoval na stredných školách v Rábe (1769) a Budíne (1770). Vo Viedni vyštudoval aj teológiu a kde dňa 19. augusta 1772 bol vysvätený za kňaza. Nasledujúci rok (1773) bola Spoločnosť Ježišova bulou pápeža Klementa XIV. rozpustená a Anton bol nútený opustiť kláštor vo Viedni a uchýlil sa na hrade Krásna Hôrka. V roku 1776 sa stal po založení diecézy v Rožňave kanonikom tamojšej kapituly, neskôr prepoštom a od 18. septembra 1780 bol druhým rožňavským sídelným biskupom. V jeho menovacom dekréte od panovníčky Márie Terézie sa uvádzajú aj úlohy, ktoré mal ako biskup vo svojej diecéze zrealizovať. Ešte totiž bolo potrebné vystavať budovy biskupstva, starať sa o budovanie fár a škôl. Biskup Andráši sa podobne, ako jeho predchodca, angažoval i v podnikaní v oblasti baníctva (ťažbe vzácnych kovov a antimónu). Svoju súkromnú bibliotéku (658 zväzkov) odkázal vo svojom testamente biskupstvu, čím položil základy rožňavskej biskupskej knižnice.[5] V období jozefinizmu výrazne obhajoval práva cirkvi, kritizoval cirkevnú politiku panovníka, kvôli čomu bol perzekvovaný a bol kráľovským nariadením odňatý majetok diecézy. Až do svojej smrti riadil svoju diecézu a viedol svojich veriacich z rožňavského kláštora kapucínov.[6]
Dielo
- Appendix subnexa censurae testamentis demonstrationis trium propositionum de poenali transitu ex religione romano-catholica ad evangelicam. Budae (Budín): 1790.
- Epistola pastoralis ad clerum suum de necessitate unius salvificae catholicae fidei. (sine data)[7]
Referencie
- ANDRÁŠI, Anton. In: Biografický lexikón Slovenska. Zväzok I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 74.
- Andrássy Antal | PIM Névtér [online]. opac-nevter.pim.hu, [cit. 2019-09-21]. Dostupné online.
- Austria. Hof- und staats-handbuch der Österreichisch-ungarischen monarchie .... [s.l.] : [s.n.], 1798. 576 s. S. 406.
- Felséges Elsö Ferentz Austriai Császár, Magyar, És Cseh Ország Koronás Királyától Posony Szabad Kialyi Városába 1830-ik Esztendöben, Szent-Mihály Havának 8-ik Napjára Rendeltetett Magyar Ország Gyülésének Jegyzö Könyve (Felséges Elsö Ferentz Austriai Császár, Magyar, És Cseh Ország Koronás Királyától Posony Szabad Kialyi Városába 1830-ik Esztendöben, Szent-Mihály Havának 8-ik Napjára Rendeltetett Magyar Ország Gyülésének Jegyzö Könyve). [s.l.] : Belnay, 1830. 360 s. S. XIX.
- ROHÁČ, Juraj. Menovacie procesy biskupov a obsadzovanie rožňavského biskupstva. Slovenská archivistika (Bratislava: Ministerstvo vnútra SR - Odbor archívnictva a spisovej služby), 2000, roč. XXXV, čís. 2, s. 86-87. ISSN 0231-6722.
- SZILAS, László. Jezsuita névtár. [s.l.] : Jezsuita kiadó.
- Slovenský biografický slovník. Zväzok I A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 583 s. S. 58.