Anténor z Atén

Anténor alebo Anténór (starogr. Ἀντήνωρ) bol grécky sochár z prelomu 6. a 5. storočia pred Kr.[2]

Kora (681) z aténskej Akropoly, dielo Anténora a jeho otca Eumara, Múzeum Akropoly, Atény[1]

Anténor bol aténsky sochár, činný približne v rokoch 530 až 500 pred Kr.[3] Vytvoril slávne bronzové súsošie Harmodia a Aristogeitóna (známe pod menom Tyranobijci, ktorí v roku 514 pred Kr. zavraždili aténskeho tyrana Hipparcha).[2] Toto dielo po páde Atén v roku 480 pred Kr. odviezli Peržania, ale už okolo roku 477 pred Kr. bolo nahradené novým súsoším od sochárov Kritia a Nésióta,[4] ktoré v druhom storočí obdivoval aj grécky cestovateľ Pausanias.[5] Anténorovo pôvodne dielo je stratené, nepoznáme jeho podobu (bolo zrejme vytvorené ešte v archaickom štýle). Anténor sa pravdepodobne zaslúžil aj o výzdobu východného štítu Apolónovho chrámu v Delfách.[2]

Z jeho diel sa zachovala socha Kory (681) z aténskej Akropoly. Na podstavci mala nápis, ktorý hlásal, že jej tvorcami boli sochár Anténor a jeho otec Eumaros, slávny maliar[6] (v tom období boli totiž všetky grécke sochy polychrómované).[1][7] Socha je ženským ekvivalentom kúra, pochádza z obdobia okolo roku 520 pred Kr. a predstavuje ešte typický štýl gréckeho archaického sochárstva. Majestátne pôsobiaca, vyše dvoch metrov vysoká socha je dôkazom architektonického chápania ľudskej postavy, čo zdôrazňuje aj meravosť drapérie a prísna frontálnosť.[1]

Na aténskej Akropole sa našlo vyše sedemdesiat archaických sôch týchto dievčat (kor). Vytvorili ich v 6. storočí pred Kr., sú väčšinou v rúchu s krásnymi záhybmi a s kvetom alebo obetnou nádobou v ruke, a zdá sa, akoby boli pripravené tancovať na počesť niektorej z bohýň. Všetky oživuje záhadný „archaický úsmev“.[8]

Referencie a bibliografia
  1. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 53.
  2. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
  3. Diana Bowder, Who was who in the Greek world, 776 BC-30 BC, str. 47
  4. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.
  6. Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 270.
  7. Inscriptiones Graecae, IG I³ 628
  8. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 238-239.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.