Anténor (olympijský víťaz)

Anténor starogr. Ἀντήνωρ  Anténor, iný prepis: Anténór) bol olympijský víťaz v pankratiu v 4. stor. pred Kr.[1][2][3]

Anténor, syn Xenara z Milétu, bol na 118. olympijských hrách v roku 308 pred Kr. korunovaný olivovým vencom za víťazstvo v pankratiu.[1][3] Svojim majstrovstvom v tejto disciplíne dosiahol následne titul periodonikés (víťaz obehu), keď si víťazný veniec odniesol aj z ostatných celogéckych hier[1][3] (jednotlivé celogrécke hry sa totiž usporadúvali v rôznych obdobiach štvoročného cyklu, ktoré spolu tvorili periodos, t. j. pravidelný obeh[4]). V Aténach mu v roku 306 pred Kr. udelili čestné občianstvo. V roku 279/8 pred Kr. vo svojom rodnom meste slúžil počas náboženských obradov ako stefanéforos (kňazský titul).[3]

Olympijské víťazstvo Anténora je uvedené v zozname olympijských víťazov od starovekého historika Eusebia z Kaisareie,[1] ktorý vo vyhotovovaní tohto zoznamu čerpal z písomnosti Iulia Africana, autora diel, zachovaných prevažne len vo fragmentoch.[5] Jeho olympijské víťazstvo uvádza aj nápis (nápis: IG II² 472, IG II² = Inscriptiones Graecae II², ed. Johannes Kirchner. Berlin) na kamennej stéle, ktorú našli v Atike.[2]

Starogrécky spisovateľ Athénaios vo svojom diele Deipnosofistai uvádza, že Machón, dramatik tzv. „novej gréckej komédie“, napísal formou básne vtipnú historku, v ktorej Leontiskos, olympijský víťaz v pankratiu, nachytal Anténora v posteli s milovanou Maniou, slávnou aténskou hetérou. Keď sa jej plný rozhorčenia spýtal, že čo to má znamenať, ona mu odpovedala: „Môj drahý, nič si z toho nerob, ja som len chcela za jedinú noc cítiť a dokázať zvládnuť výdrž dvoch športovcov, víťazov z Olympie.“[6]

Referencie a bibliografia

  1. Eusebios, Kronika 2,193.
  2. Inscriptiones Graecae, IG II² 472
  3. Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 10.
  4. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.
  5. Josef Šusta. Dějepisectví. Praha : Nákl. Historického klubu, 1933. S. 9.
  6. Athénaios, Deipnosofistai, 13,42.

Pozri aj

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.