Anna Luxemburská (1366 – 1394)

Anna Luxemburská, známejšia ako Anna Česká (* 11. máj 1366, Praha, Česko – † 7. jún 1394, Londýn, Anglicko) bola anglická kráľovná ako manželka Richarda II. Plantageneta.

Anna Luxemburská

anglická kráľovná
Narodenie11. máj 1366
Praha, Česko
Úmrtie7. jún 1394 (28 rokov)
Londýn, Anglicko
Odkazy
Commons Anna Luxemburská
Biografický portál

Životopis

Narodila sa ako dcéra českého kráľa a rímskonemeckého cisára Karola IV. a jeho štvrtej manželky Alžbety Pomoranskej. Ako manželka Richarda II. Plantageneta bola anglickou kráľovnou. Bola nevlastná sestra českého a rímskonemeckého kráľa Václava IV. a sestra cisára Žigmunda Luxemburského.

Už ako päťročnú ju otec zasnúbil s Albrechtom z Wittelsbachu, synom bavorského vojvodu. Čoskoro potom jej však vybral za manžela syna durínskeho zemského grófa Fridricha, ale aj z toho zišlo.

Na ďalší osud Anny mal vplyv rozkol v katolíckej cirkvi v roku 1378, kedy boli zvolení dvaja pápeži. Karol IV. podporoval pápeža Urbana VI., a preto sa rozhodol vrámci svojej premyslenej sobášnej politiky dcéru vydať za anglického kráľa Richarda II., tiež podporovateľa Urbana VI., aby posilnil ich spojenectvo. Cisár Karol IV. zomrel ešte pred uzatvorením manželstva, ale jeho syn Václav IV. otcov plán splnil.

Manželstvo

V októbri 1381 sa vydala Anna s početným sprievodom na cestu do Anglicka. So svojim budúcim manželom sa zoznámila 18. januára 1382 v Londýne, 20. januára bola svadba a 22. januára bola Anna korunovaná za anglickú kráľovnú.

Krátko po svadbe provodil kráľ Richard kráľovnu od Windsoru a žili potom spolu veľmi šťastne.
Jean Froissart[1]

Údajne spokojné manželstvo trvalo dvanásť rokov. Počas tejto doby sa rozšírili kontakty medzi Anglickom a Českým kráľovstvom, pretože Richard II. a Václav IV. viedli bohatú korešpondencie. Veľa ľudí z družiny kráľovnej Anny zostalo v Anglicku. Anglické dvorné dámy sa údajne naučili jemným mravom práve od českých dvorných dám.

Annina smrť na mor v roku 1394 bola pre Richarda veľkou ranou. Práve po jej smrti u neho naplno prepukla duševná choroba, ktorá ho nakoniec pripravila o trón. Kráľovský zámok Sheen, kde Anna zomrela, nechal zbúrať a pri pohrebe zúrivo napadol vojvodu z Arundelu za to, že prišiel neskoro na obrad.

Richard je pochovaný po Anninom boku vo Westminsterskom opátstve.

Kráľovná bola známa ako veľmi milá žena, Angličania ju mali radi. Prihovárala sa za prepáčenie trestov poddaných (napríklad účastníkov revolty v roku 1381).

Anne sa nepodarilo splniť tradičnú ženskú povinnosť vtedajšej doby – nedala Richardovi potomka, ale Eveshamská kronika tvrdí, že „táto kráľovná, hoci neporodila dieťa, prispievala k sláve a bohatstvu tohto kráľovstva tak, ako bola schopná“. Jej prezývka „Good Queen Anne“ naznačuje, že bezdetnosť na jej obľubu nemala veľký vplyv.

Hrob „dobrej kráľovnej Anny“ v londýnskom Westminsteri je dodnes pútnym miestom.

Rodokmeň Anny Luxemburskej

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrich VI.
 
 
 
 
 
 
 
Henrich VII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Beatrix z Avesnes
 
 
 
 
 
 
 
Ján Luxemburský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján I.
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Brabantská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Flanderská
 
 
 
 
 
 
 
Karol IV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Přemysl Otakar II.
 
 
 
 
 
 
 
Václav II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kunhuta Uhorská
 
 
 
 
 
 
 
Eliška Přemyslovna
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Rudolf I. Habsburský
 
 
 
 
 
 
 
Guta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Gertrúda z Hohenbergu
 
 
 
 
 
 
 
Anna Luxemburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Bogislav IV. Pomoranský
 
 
 
 
 
 
 
Wartislaw IV. Pomoranský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta z Rügenu
 
 
 
 
 
 
 
Bogislav V. Pomoranský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ulrich I. z Lindow-Rupinu
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta z Lindau-Ruppinu
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Adela zo Schladenu
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Pomoranská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Vladislav I.
 
 
 
 
 
 
 
Kazimír III. Veľký
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Hedviga Kališská
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Poľská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Gediminas
 
 
 
 
 
 
 
Aldona Litovská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jewna
 
 
 
 
 
 

Referencie

  1. FROISSART, Jean. Kronika stoleté války. Praha : Mladá fronta, 1977. 23-121-77.

Literatúra

  • ČECHURA, Jaroslav; ŽŮREK, Václav. Lucemburkové : životopisná encyklopedie. České Budějovice : Veduta, 2012. 260 s. ISBN 978-80-86829-69-2.
  • HOENSCH, Jörg Konrad. Lucemburkové. Pozdně středověká dynastie celoevropského významu 1308–1437. Praha : Argo, 2003. 304 s. ISBN 80-7203-518-5.
  • Osobnosti - Česko : Ottův slovník. Praha : Ottovo nakladatelství, 2008. 823 s. ISBN 978-80-7360-796-8. s. 17.
  • SPĚVÁČEK, Jiří. Václav IV. 1361-1419. K předpokladům husitské revoluce. Praha : Nakladatelství Svoboda, 1986. 773 s.
  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 1. sešit : A. Praha : Libri, 2004. 155 s. ISBN 80-7277-215-5. s. 104.

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Anna Lucemburská na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.