András Hegedüs
András Hegedüs (* 31. október 1922, Szilsárkány, Maďarské kráľovstvo – † 23. október 1999, Budapešť, Maďarská republika) bol maďarský komunistický politik, ministerský predseda od roku 1955 do 1956. Utiekol do ZSSR 28. októbra 1956, v piaty deň Maďarskej revolúcie, ale v roku 1958 sa vrátil a vyučoval sociológiu.
| András Hegedüs | ||||||||
| maďarský politik a premiér | ||||||||
 | ||||||||
| 4. ministerský predseda Maďarskej ľudovej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 18. apríl 1955 – 24. október 1956 | ||||||||
| ||||||||
| Minister poľnohospodárstva | ||||||||
| V úrade 1953 – 1954 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 31. október 1922 Szilsárkány, Maďarské kráľovstvo | |||||||
| Úmrtie | 23. október 1999 (76 rokov) Budapešť, Maďarská republika | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | András Hegedüs (multimediálne súbory) | |||||||
| ||||||||
Mladosť
Narodil sa v dedinke Szilsárkány v Šoproňskej župe Maďarského kráľovstva. Otec Sándor Hegedüs (1895 – 1929) bol drobný statkár, matka Ida Gecsényi (1902 – 1967) bola ženou v domácnosti. Základnú školu vychodil vo svojej rodnej dedine, na meštiansku školu chodil v Csorna a na evanjelické lýceum v Šoproni ktoré ukončil v roku 1941. Predtým než nastúpil na vysokú školu Techniky a ekonomiky palatína Józsefa Habsburga v Budapešti (József Nádor Műszaki és Gazdaságtudományi Egyetemen, dnes Korvínova Univerzita v Budapešti). Hegedüs sa prvýkrát zapojil do ilegálneho komunistického hnutia počas svojich univerzitných rokov v roku 1942. Bol členom Bollajského kolégia (1941 – 1944) a získal štipendium zväzu Turul (Turul Szövetség).[1] Dva roky navštevoval prednášky Gyulu Rézlera o sociálnych podmienkach, štúdium však nedokončil. V auguste 1944 bol zatknutý a odsúdený na 2 roky domáceho väznia. V novembri však z neho ušiel. Stal sa členom dočasnej vlády 24. júna 1945. Vyštudoval 6-mesačnú komunistickú politickú školu (Magyar Közösség Pártja) v roku 1946, doktorát z ekonómie získal v roku 1963. Od roku 1948 sa Hegedüs začal angažovať v Maďarskej robotníckej strane (Magyar Dolgozók Pártja, MDP) kde nakoniec prevzal vedúcu úlohu. Od začiatku päťdesiatych rokov zastával početné ministerské úrady a od 18. apríla 1955 do 24. októbra 1956 bol predsedom vlády.
Rodina
V roku 1947 sa oženil so Zsuzsannou Hölzel; mali šesť detí (István, András, József, Sándor, Lászó, Zsuzsana).
Politická kariéra
Komunistické hnutie
V roku 1942 sa stretol s Ferencom Donáthom a Bélom Szalaiom, ktorí formovali jeho politické záujmy a hrali významnú rolu pri tom, že sa Hegegüs stane členom ilegálnej komunistickej strany a bude participovať na založení univerzitnej organizácie. Bol prvým predsedom Maďarskej demokratickej mládežníckej asociácie, MADISZ (Magyar Demokratikus Ifjúsági Szövetség) v rokoch 1945 – 1947. Po podpísaní pozývacieho listu sovietskym jednotkám, ktorým požiadal sovietov o pomoc behom maďarskej revolúcie, 24. októbra vláda a ľud ho masívne požadovali, aby odovzdal moc Imre Nagyovi. Stal sa najnenávidenejším mužom Maďarska a bolo mu doporučené sovietskym veľvyslancom Juriom Andropovom, aby ušiel do Sovietskeho zväzu spolu s ostatnými maďarskými zástancami tvrdej politickej línie, ako bol napr. Ernő Gerő. V Moskve pracoval v Sovietskej akadémii vied v ústave filozofie. v rokoch 1957 – 1958. V novembri 1956 ho dočasný výbor Komunistickej stany vylúčil zo strany, ale v septembri 1958 sa vrátil domov. Od konca 50. rokov zastával rôzne akademické pozície a pracoval v rôznych výskumných ústavoch: 1958 – 1961: Ekonomický ústav maďarskej akadémie vied (Magyar Tudományos Akadémia, MTA), 1961 – 1963: Centrálny štatistický inštitút 1963 – 1968: založil a viedol Sociologický výskumný ústav maďarskej akadémie vied, 1966: Ekonomická univerzita Karla Marxa (Marx Károly Közgazdaságtudományi Egyetem), 1968 – 1973: Priemyselné štúdiá. V roku 1968 protestoval proti invázií vojsk Varšavskej zmluvy do Československa počas pražskej jari. Bol prepustený zo svojej funkcie vo Výskumnom inštitúte sociológie a neskôr v roku 1973 bol prepustený z komunistickej strany kvôli rôznym politickým a ideologickým názorom. Odišiel do dôchodku v rokoch 1975 – 1982 mu bolo dovolené učiť na Ekonomickej univerzite.
Postkomunistická doba
Po páde komunizmu v roku 1990 založil Hegedüs Robotnícku akadémiu. robil často rozhovory o udalostiach 1956 miestnymi aj zahraničnými spravodajcami, pretože bol jedným z mála členov vlády tej doby ktorý prežil. Zomrel na výročie začiatku maďarskej revolúcie. Jeho šesť detí ho prežilo.[2]
Referencie
- KOZÁK, Péter. Hegedűs András [online]. 2013, [cit. 2017-06-18]. Dostupné online.
- SARKOZI, Matyas. András Hegedüs [online]. The guardian, 12.11.1999, [cit. 2017-06-18]. Dostupné online.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku András Hegedüs na anglickej Wikipédii.