Anatómia psa

Lebka psa sa skladá z lebečnej a tvárovej časti. Lebečnú časť tvorí lebečná dutina, v ktorej je uložený mozog psa. Tvárová časť je klinovitá a u každého plemena nesie rozličné znaky popísané v štandarde. Pomer medzi lebečnou a tvárovou časťou je tiež pre každé plemeno špecifický. K lebke je kĺbom pripojená spodná čeľusť, ktorú ovládajú veľké žuvacie svaly.

V hornej a dolnej čeľusti psa sa nachádzajú zuby. Chrup dospelého psa sa skladá z 42 zubov, mliečny chrup obsahuje 28 zubov. Mliečny chrup je šedobiely a skladá sa z 6 rezákov, 2 špiciakov a 6 črenových zubov v každej čeľusti. K výmene mliečneho chrupu dochádza v polovici 4. mesiaca a nezriedka pes prezubuje až do začiatku 6. mesiaca života. Chrup dospelého psa sa skladá zo 12 rezákov (z lat. intersticini – I), 4 špiciakov (z lat. Canini – C), 16 črenových (z lat. Premolares – P) a 10 stoličiek (z lat. Molares – M). Zuby sa v odbornej literatúre číslujú pre každú polovicu čeľuste zvlášť a označujú sa takto: Rezáky sa číslujú od stredu čeľuste k špiciaku ako I1, I2 a I3. Špiciak je len jeden a označuje sa písmenom C. Črenové zuby sa niekedy číslujú spredu dozadu, inokedy naopak a označujeme ich písmenom P (premoláry). Stoličky (moláry) sa označujú písmenom M a čísľujú sa smerom spredu dozadu. Ak je v papuli psa menej ako 42 zubov, hovoríme o chudozubosti (oligodoncia), ak ich má pes viac, ide o nadpočetnosť zubov (polidoncia, hyperdoncia). Pes, ktorý má správny počet zubov je označovaný za plnochrupého. Jednotlivé plemená sa odlišujú tiež postavením rezákov v hornej a dolnej čeľusti, ide o tzv. skus. Správny skus určuje štandard daného plemena. Ak horné rezáky prekrývajú dolné rezáky tak, že sa dolné rezáky dotýkajú vnútorných plôch horných rezákov, hovoríme o nožnicovom skuse. Ak sa rezáky vzájomne dotýkajú kúsacími plochami, ide o kliešťový skus. V prípade, že je spodná čeľusť kratšia ako horná a medzi hornými a dolnými rezákmi je medzera, hovoríme o podkuse, v opačnom prípade, kedy spodná čeľusť presahuje hornú, ide o predkus.

Nosnou časťou kostry je chrbtica. Tá sa skladá zo stavcov, ktorých je v tele psa 50 až 53 a to 7 krčných, 13 hrudných, 7 bedrových, 3 krížové (sú zrastené a tvoria tzv. krížovú kosť) a 20 až 23 stavcov chvosta. Stavec sa skladá z tela, stavcového oblúka a výbežkov. K hrudným stavcom sú kĺbmi pripojené klenuté rebrá tvoriace hrudný kôš uzatvorený hrudnou kosťou. Pes má 13 párov rebier, z toho 9 pravých a 4 nepravé. Pravé rebrá sú spojené chrupavkami s hrudnou kosťou a nepravé rebrá sú spojené navzájom tvoriac tak chrupavkovitý rebrový oblúk. Hrudný kôš chráni životne dôležité orgány akými sú srdce a pľúca. Stavce chvosta tvoria jeho os a sú veľmi pohyblivé. U niektorých plemien štandardy predpisujú skracovanie chvosta, čo je však u nás od januára 2004 legislatívne zakázané (zákon č. 488/2002 §21 (2) b)).

Hrudné končatiny tvoria šikmo uložené, trojuholníkové lopatky, ktoré sú spojené s ramennou kosťou pomocou ramenného kĺbu. Na túto kosť naväzuje predlakťová kosť, ktorá sa skladá z dvoch k sebe priliehajúcich kostí a to vretennej a lakťovej kosti. Predlaktie spája so 7 zápästnými kosťami zápästný kĺb. K zápästiu je pripojené záprstie, ktoré tvorí 5 kostí prechádzajúcich do 4 trojčlánkových a 1 dvojčlánkového prsta.

Panvové končatiny spája s panvovou kosťou kĺb. Panvové končatiny tvorí stehenná kosť s jabĺčkom, holenná kosť, lýtková kosť, podpriehlavkové a priehlavkové kosti, kosti prstov a sezamské kosti. Panvovú kosť tvoria 3 kosti: Kosť bedrová, sedacia a ohanbová.

Koža sa skladá z troch vrstiev – endodermy (vnútorná vrstva, podkožie), škáry a epidermy (vonkajšia vrstva, pokožka). U psa je tenká a jemná, pokrýva celé telo. Pomocou nervových zakončení poskytuje organizmu informácie o vonkajšom prostredí. Skladuje sa v nej voda a tuk, slúži na tvorbu vitamínu D. Epiderma, čiže pokožka je najvrchnejšou vrstvou kože. Jej vrchná vrstva rohovatie a odlupuje sa. Pod ňou sa nachádza škára tvorená zväzkami kalogénnych vlákien a cievami zabezpečujúcimi prekrvnenie orgánu. Nachádzajú sa v nej chlpové vačky, potné a mazové žľazy, cievy a nervové zakončenia. Endoderma tvoriaca spodnú vrstvu kože, umožňuje jej pohyb. Nachádzajú sa v nej tukové vrstvy slúžiace ako izolácia.

Srsť psa sa líši v závislosti od plemena. Hladkosrstí psi majú hladkú a priliehavú srsť vyrastajúcu z kože šikmo, často bez podsady. Psy s takouto srsťou sú citlivejší na poveternostné podmienky – nie je vhodné chovať ich celoročne vonku (týka sa to napr. pinčov), pretože v zime im hrozia omrzliny a v lete úpal (výnimkou sú krátkosrsté chrty, ktoré znášajú vysoké teploty veľmi dobre). Tento druh srsti sa jednoducho udržiava, v období výmeny srsti (dvakrát ročne) sa však vypadávajúca srsť zachytáva na oblečení a nábytku a tým, že sú chlpy hladkosrstých psov veľmi krátke, odolávajú snahám o ich odstránenie pomocou vysávača či pračky.

Hrubosrsté plemená (väčšina teriérovitých) majú dva druhy srsti – kryciu srsť a podsadu. Krycia srsť vyrastá z kože strmo a pod ňou sa nachádza jemnejšia srsť, zabezpečujúca termoizoláciu. Krycia srsť v tomto prípade slúži najmä ako účinná ochrana proti nepriaznivým poveternostným podmienkam (dážď, sneh). Chlpy krycej srsti svojou štruktúrou pripomínajú vlákna zo škrupiny kokosového orecha. Hrubosrsté plemená takmer nepĺznu, ich srsť však treba aspoň dvakrát ročne upravovať trimovaním (vytrhávanie dozretých chlpov prstami, prípadne trimovacími nožmi a nožničkami), čo je časovo a finančne nákladnejšie.

Dlhosrsté plemená (jorkšírsky teriér, afganský chrt a pod.) majú veľmi dlhú srsť náročnú na upravovanie. Maďarský puli, či komondor majú motúzovitú srsť, ktorá vzniká prirodzeným spletením krycej srsti s podsadou. Existujú tiež rôzne druhy kučeravej srsti.

Okrem chlpov srsti z kože vyrastajú aj hmatové chlpy. Sú to hrubé a dlhé chlpy rastúce na určitých miestach tela, najmä na tvári, hornom pysku, hornom viečku a pod bradou. Nachádzajú sa v nich hmatové zakončenia a tvoria spolu s podkožnými nervovými zakončeniami tzv. kožný zmysel.

Samčie pohlavné orgány sa delia na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány sú semenníky, semenovod, pohlavné žľazy a vonkajšie orgány tvoria penis, predkožka a miešok.

Semenníky majú u väčšiny cicavcov vajíčkovitý tvar, u psov sú však guľovité. Obsahujú semenoplodné kanáliky, v ktorých dochádza priebežne k tvorbe samčích pohlavných buniek – spermií. Psy sa rodia so semenníkmi nachádzajúcimi sa v brušnej dutine. Vo veku 4. – 5. týždňov začínajú semenníky zostupovať do miešku a vo veku 8. – 9. týždňóv by mali byť úplne zostúpené. Jedinec, ktorému z brušnej dutiny do miešku zostúpi len jeden semenník sa nazýva kryptorchid. Niektorým jedincom sa jeden semenník nevyvinie vôbec (t. j. nenachádza sa vôbec v tele psa) – takéto jedince potom nazývame monorchidmi (ide o veľmi vzácnu vadu). Keďže ide o vysoko dedičné poruchy, vedú v plemenitbe k vylúčeniu jedinca z chovu.

K semenníku prilieha neveľký kyjakovitý útvar – nadsemenník. V ňom spermie dozrievajú a získavajú schopnosť pohybu. Cez semenovod sa spermie dostávajú do dutiny brušnej, odkaľ ústi do močovej rúry. Súčasťou samčích pohlavných orgánov sú prídavné pohlavné žľazy, ktorých sekréty poskytujú spermiám vhodné prostredie.

Penis sa skladá z koreňa, tela a žaluďa. U psa má valcovitý tvar a u veľkých plemien dosahuje až 25 cm dĺžky. Od ostatných zvierat sa pes líši kosťou uloženou v penise. Jej úlohou je ochrana močovej rúry v priebehu pohlavného aktu. Penis je uložený v predkožke, čo je ochranné puzdro penisu. Miešok psa je ochranný obal pre semenníky a semenovody. Nachádza sa medzi nohami psa, jeho koža je tmavo pigmentovaná, mierne porastená chlpmi.

Ejakulát psa sa skladá z troch frakcií. Prvá je číra a vodnatá. Jej úlohou je pripraviť pre spermie vhodné prostredie. Druhá frakcia je mliečne zakalená a obsahuje spermie. Tretia frakcia je veľmi hustá a nazýva sa aj zátkovacia. Objem ejakulátu sa u jednotlivých plemien líši a to bez súvislosti s veľkosťou psa. Množstvo ejakulátu nemá priamu spojitosť s jeho kvalitou. Kvalitu ovplyvňuje pohyblivosť a životaschopnosť spermií.

Samičie pohlavné orgány delíme na vnútorné a vonkajšie. Vnútorné orgány tvoria vaječníky, vajcovody a maternica, orgány vonkajšie tvoria vagína, vaginálna predsieň a vulva.

Vaječníky sú párové pohlavné žľazy. Vyvíjajú sa v nich a dozrievajú samičie pohlavné bunky – vajíčka. Tie sú uložené vo vrchnej časti vaječníka a obklopuje ich vrstva folikulárnych buniek. Počas vývoja vajíčko rastie, bunky, ktoré ho obklopujú sa množia a vytvárajú vaječné vačky – folikuly. V období ruje dozretý folikul praskne a vajíčko prechádza do rozšírenej časti (ampuly) vajcovodu. Obdobie, počas ktorého sa vajíčka uvoľňujú a opúšťajú vaječník sa nazýva ovulácia.

Z vaječníkov odchádzajú vajíčka cez vajcovody do maternice. Vajcovody sú dve trubice z hladkej svaloviny, vystlané sliznicou lievikovitého tvaru. Vajcovody nie sú len miestom, kadiaľ sa dostávajú vajíčka do maternice, ale aj miestom, kde dochádza k ich kontaktu so spermiami a kde dochádza k prípadnému oplodneniu vajíčka. Maternica suky vytvára vhodné prostredie pre vývoj zárodku a neskôr plodu. Má dva pomerne dlhé valcovité okraje a krátke telo. V okrajoch a tele maternice sa nachádza maternicová dutina, ktorá je oddelená od vagíny a vonkajších pohlavných orgánov krčkom maternice. Naň naväzuje vagína, ktorá prechádza do vaginálnej predsiene. Miesto prechodu je mierne zúžené a vyúsťuje doň močová trubica a nachádza sa tu tiež tzv. hymenálny prstenec, ktorý tvorí podklad pre sliznicovitú riasu – panenskú blanu.

Vulva tvorí záverečnú časť vonkajších pohlavných orgánov suky. Skladá sa z dvoch pyskov ohambia.

V minulosti sa predpokladalo, že pes vidí čiernobielo. Výskumy v posledných rokoch ukázali, že pes rozoznáva výrazné farby a pravdepodobne vidí pastelovo. Pes zaregistruje pohybujúcu sa osobu zo vzdialenosti cca 500 m, svojho psovoda spozná asi zo 100 m. Za -šera vidí trikrát lepšie ako človek.

Kým človek začuje šelest zo vzdialenosti 3-4 m, pes ten istý zvuk začuje už zo vzdialenosti cca 25 m. Psy dokážu vnímať aj ultrazvuk do 35 000 až 60 000 Hz, človek do 20 000 Hz. Využíva sa to pri psích píšťalkách, ktoré sa využívajú na privolanie psa, pričom ľudia nič nepočujú.

Pes dokáže zistiť prítomnosť niektorých látok aj v miliónkrát nižšej koncentrácii než človek. Čuchové pole človeka má 5 cm², nemeckého ovčiaka 160 cm². Pes čuchom vyhľadáva potravu, orientuje sa v teréne, identifikuje veci, osoby, zvieratá. Má veľmi dobrú čuchovú pamäť, ktorá sa využíva pri stopovaní ľudí a zvierat. Pes dokáže rozlíšiť čerstvosť stôp a na základe toho zvoliť správny smer pri stopovaní.

Predpokladá sa, že psy majú menej vyvinutú chuť, ako človek.

Receptory hmatu sú rozmiestnené na celom tele, no najmä na labkách