Althaia

Althaia (starogr. Ἀλθαία – Althaia, lat. Althaea) je v gréckej mytológii dcéra aitólskeko kráľa Thestia, manželka kalydónskeho kráľa Oinea.[1]

Althaia, autor: Johann Wilhelm Baur, 1659

V kráľovstve kalydónskeho kráľa Oinea v jeden rok zožali bohatú úrodu a kráľ z vďaky obetoval všetkým bohom, zabudol len na bohyňu lovu Artemidu.[2] Bohyňa sa preto urazila a za trest poslala na Kalydón strašného diviaka, ktorý narobil v krajine veľké škody.[3][4] Kráľov syn Meleagros sa preto rozhodol zbaviť kraj strachu a diviaka zabiť. Na lov diviaka zvolal najstatočnejších mužov z celého Grécka.[5][6]

Spolu potom usporiadali veľký hon. V hlbokom lesnom údolí najprv diviaka vyplašili a zaútočili na neho oštepmi, ale tým ho len rozdráždili. Diviak jednému lovcovi dokaličil nohu a zmizol v kroví, ale tam ho zasiahol šíp Atalanty, ktorý sa mu zabodol za ucho.[5] Muži sa nechceli nechať zahanbiť ženou a prudko na neho útočili. Keď sa Ankaios diviakovi postavil so sekerou zoči voči, diviak na neho zaútočil prvý a vrazil mu do brucha svoje kly a usmrtil ho. Ostatní lovci sa snažili, ale nedarilo sa im, až sa nakoniec Meleagrovi predsa len pošťastilo zviera zabiť.[7] Svoju korisť, kožu zabitého diviaka daroval Atalante,[5] čo sa ostatným lovcom nepáčilo a trofej Atalante vzali, to však Meleagra tak nahnevalo, že v hádke zabil dvoch svojich ujcov.[8][9]

Althaia si najprv myslela, že sa jej bratia stali obeťou lovu, ale keď sa dozvedela pravdu, na syna sa nahnevala a myslela na pomstu.[10] Spomenula si na starú veštbu pri jeho narodení, ktorú mu vyslovili bohyne osudu Moiry, že bude žiť tak dlho, dokiaľ nedohorí poleno, ktoré hodili do kozuba.[5][11][12] Althaia preto poleno z kozuba vytiahla, zahasila ho a schovala. V tej chvíli začal Meleagros slabnúť a o chvíľu zomrel.[13][14] Celá krajina za ním smútila a matka si až následne uvedomila čo urobila a prebodla sa mečom. Jeho dve sestry sa tiež utápali v žiali. Po toľkých nešťastiach a pohromách sa bohyňa Artemis prestala hnevať a Meleagrove sestry premenila v perličky.[15]

Podľa inej verzie tejto báje, po hádke lovcov o tom, ktorý z nich má najväčšiu zásluhu na ulovení diviaka, prešlo od hádok k urážkam a neskôr až k vojne medzi Kalydónom a vedľajším Pleurónom. Do čela Kalydónčanov sa postavil Meleagros a nepriateľov zahnal na útek. Pri boji však nešťastnou náhodou zabil brata svojej matky. Althaia preto syna prekliala[1] a on v hneve opustil vojsko a uchýlil sa k svojej manželke Kleopatre. V jeho neprítomnosti nepriateľ znova zaútočil a mesto obkľúčil. Keď už bolo mesto takmer dobyté, Meleagros sa po prosbách vrátil a nepriateľov zahnal. Mesto bolo zachránené, nie však Meleagros, bohovia vypočuli kliatbu, ktorú ešte predtým Althaia vyslovila a boh Apolón ho zahubil šípom.[16]

Medzi vedcami sa dlho nenašla odpoveď na otázku, prečo bol v tomto mýte Althaie bližší brat ako vlastný syn. Až podrobné štúdium dejín gréckeho rodového zriadenia z ktorej tento mýtus pochádza potvrdilo, že Althaia konala v súlade s morálkou doby materského práva, keď bol vzťah medzi ujcom a synovcom obzvlášť úzky a posvätný.[1]