Althaia

Althaia (starogr. Ἀλθαία Althaia, lat. Althaea) je v gréckej mytológii dcéra aitólskeko kráľa Thestia, manželka kalydónskeho kráľa Oinea.[1]

Althaia, autor: Johann Wilhelm Baur, 1659

V kráľovstve kalydónskeho kráľa Oinea v jeden rok zožali bohatú úrodu a kráľ z vďaky obetoval všetkým bohom, zabudol len na bohyňu lovu Artemidu.[2] Bohyňa sa preto urazila a za trest poslala na Kalydón strašného diviaka, ktorý narobil v krajine veľké škody.[3][4] Kráľov syn Meleagros sa preto rozhodol zbaviť kraj strachu a diviaka zabiť. Na lov diviaka zvolal najstatočnejších mužov z celého Grécka.[5][6]

Spolu potom usporiadali veľký hon. V hlbokom lesnom údolí najprv diviaka vyplašili a zaútočili na neho oštepmi, ale tým ho len rozdráždili. Diviak jednému lovcovi dokaličil nohu a zmizol v kroví, ale tam ho zasiahol šíp Atalanty, ktorý sa mu zabodol za ucho.[5] Muži sa nechceli nechať zahanbiť ženou a prudko na neho útočili. Keď sa Ankaios diviakovi postavil so sekerou zoči voči, diviak na neho zaútočil prvý a vrazil mu do brucha svoje kly a usmrtil ho. Ostatní lovci sa snažili, ale nedarilo sa im, až sa nakoniec Meleagrovi predsa len pošťastilo zviera zabiť.[7] Svoju korisť, kožu zabitého diviaka daroval Atalante,[5] čo sa ostatným lovcom nepáčilo a trofej Atalante vzali, to však Meleagra tak nahnevalo, že v hádke zabil dvoch svojich ujcov.[8][9]

Althaia si najprv myslela, že sa jej bratia stali obeťou lovu, ale keď sa dozvedela pravdu, na syna sa nahnevala a myslela na pomstu.[10] Spomenula si na starú veštbu pri jeho narodení, ktorú mu vyslovili bohyne osudu Moiry, že bude žiť tak dlho, dokiaľ nedohorí poleno, ktoré hodili do kozuba.[5][11][12] Althaia preto poleno z kozuba vytiahla, zahasila ho a schovala. V tej chvíli začal Meleagros slabnúť a o chvíľu zomrel.[13][14] Celá krajina za ním smútila a matka si až následne uvedomila čo urobila a prebodla sa mečom. Jeho dve sestry sa tiež utápali v žiali. Po toľkých nešťastiach a pohromách sa bohyňa Artemis prestala hnevať a Meleagrove sestry premenila v perličky.[15]

Podľa inej verzie tejto báje, po hádke lovcov o tom, ktorý z nich má najväčšiu zásluhu na ulovení diviaka, prešlo od hádok k urážkam a neskôr až k vojne medzi Kalydónom a vedľajším Pleurónom. Do čela Kalydónčanov sa postavil Meleagros a nepriateľov zahnal na útek. Pri boji však nešťastnou náhodou zabil brata svojej matky. Althaia preto syna prekliala[1] a on v hneve opustil vojsko a uchýlil sa k svojej manželke Kleopatre. V jeho neprítomnosti nepriateľ znova zaútočil a mesto obkľúčil. Keď už bolo mesto takmer dobyté, Meleagros sa po prosbách vrátil a nepriateľov zahnal. Mesto bolo zachránené, nie však Meleagros, bohovia vypočuli kliatbu, ktorú ešte predtým Althaia vyslovila a boh Apolón ho zahubil šípom.[16]

Medzi vedcami sa dlho nenašla odpoveď na otázku, prečo bol v tomto mýte Althaie bližší brat ako vlastný syn. Až podrobné štúdium dejín gréckeho rodového zriadenia z ktorej tento mýtus pochádza potvrdilo, že Althaia konala v súlade s morálkou doby materského práva, keď bol vzťah medzi ujcom a synovcom obzvlášť úzky a posvätný.[1]

Referencie a bibliografia

  1. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 44.
  2. Ovidius, Metamorphoses, 8,262.
  3. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,34,2.
  4. Ovidius, Metamorphoses, 8,281.
  5. Apollodoros, Kronika, 1,8,2.
  6. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,34,3.
  7. Ovidius, Metamorphoses, 8,414.
  8. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,34,5.
  9. Ovidius, Metamorphoses, 8,425.
  10. Ovidius, Metamorphoses, 8,445.
  11. Hyginus, Fabulae 171.
  12. Ovidius, Metamorphoses, 8,451.
  13. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,34,7.
  14. Ovidius, Metamorphoses, 8,511.
  15. Ovidius, Metamorphoses, 8,526.
  16. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 10,31,3.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.