Camera obscura

Camera obscura je v princípe schránka, (môže dosahovať aj veľkosť miestnosti) s otvorom na jednej strane. Svetlo z vonkajšej scény po prechode otvorom dopadne na konkrétne miesto na protiľahlej stene. Premietalo sa na papier takže maliar mohol obraz jednoducho obkresliť. Výhodou tejto techniky bolo zachovanie perspektivity a realistickosť výsledného obrazu.

S opísaným aparátom bol premietaný obraz vždy menší než v skutočnosti a bol prevrátený hore nohami.

• 5. storočie pred Kr. -čínsky filozof Mo Ti opísal princíp javu, pri ktorom svetlo prechádza malým otvorom do tmavej miestnosti a vytvorí obrátený obraz predmetu pred otvorom.
• 350 pred Kr. Aristoteles opísal princíp camery obscury.
• 1020 - Arabský fyzik, matematik a filozof Muhammad ibn al-Hasan ibn al-Hajtham známy ako Alhazen sa zaoberal lomom a odrazom svetla a šošovkami. Používal pritom dosku s dierou pred ktorou vyrovnal sviečky. Obraz sa premietal na druhej strane dosky a zakrývaním sviečky zistil, že obraz ľavej sviečky sa sa premieta vpravo, z čoho odvodil že svetlo sa šíri priamočiaro. Arabi používali v astronómii na určenie polohy Slnka alebo slnečného zatmenia prístroj nazývaný camera obscura.
• 1545 - V diele De Radio Astronomica et Geometrica holandský astronóm Regnie Gemma Frisius uverejnil prvý nákres camery obscury
• 1485 – Leonardo da Vinci popísal vo svojom spise Codex Atlanticus (na ktorom pracoval v rokoch 1478-1519) praktické pokusy s využitím javu, ktorý nazval camera obscura čiže temná komora, a na základe týchto pokusov odvodil vzťah medzi funkciou oka a perspektívou.
• 1550 - Girolam Cardan zabudoval do vstupného otvoru camery obscury sklenú šošovku a tím výrazne zjasnil prenášaný obraz.
• 1550 – Gemma Frisius vsadil šošovku do vstupného otvoru camery obscury, aby zvýšil svetlosť.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Camera obscura