Alexis Claude Clairaut
Alexis Claude Clairaut [alexi klod kléru] (* 13. máj 1713,[1] Paríž, Francúzsko – † 17. máj 1765, tamže) bol francúzsky matematik, geometer a geodet a teoretický astronóm.
| Alexis Claude Clairaut | |||
 francúzsky matematik, geometer, geodet a teoretický astronóm | |||
| Narodenie | 13. máj 1713 Paríž, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 17. máj 1765 (52 rokov) Paríž, Francúzsko | ||
| Rodičia | Jean-Baptiste Clairaut, Catherine Petit Clairaut | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  Alexis Claude Clairaut | ||
| |||
Autor teórie tvaru Zeme. Venoval sa tiež problému troch telies či pohybu Mesiaca a planét.[2]
Svetovú slávu mu priniesla jeho práca venovaná Halleyovej kométe. Jej návrat v roku 1759 predpovedal s odchýlkou 31 dní.
Životopis
Bol zázračným dieťaťom, v jedenástich rokoch napísal geometrické pojednanie o krivkách 3. stupňa, ktoré získalo uznanie aj vo Francúzskej akadémii vied. V šestnástich napísal pojednanie o priestorových krivkách. So zvláštnym povolením kráľa bol zvolený do Francúzskej akadémie v necelých 18 rokoch.
V rokoch 1736 - 1737 sa zúčastnil Maupertuisovej geografickej a geodetickej výpravy do Laponska, známej ako francúzske stupňové merania, pretože merala dĺžku stupňa poludníka. 27. októbra 1737 bol zvolený za člena Royal Society.[3]
Roku 1743 vydal v Paríži svoje najslávnejšie dielo Théorie de la figure de la terre (Teória o tvare Zeme), v ktorom dokazuje, že k rovnováhe tekutiny stačí, aby bol v rovnováhe jej ľubovoľný kanál - tlak stĺpca tekutiny na konce nezávisí na dĺžke alebo podobe stĺpce, ale len na polohe koncov. Rovnováha tekutiny je podľa Clairauta možná len vtedy, ak pôsobia na tekutinu sily, ktoré možno vyjadriť ako čiastočné derivácie jednej a tej istej funkcie súradníc. V tomto diele definoval to, čo je dnes známe ako Clairautov princíp. Analyzoval tiež vplyv gravitácie a odstredivej sily na rotujúce teleso a jeho elipsoidický tvar.[4]
Vysoko oceňovaná bola tiež jeho astronomická štúdia o Mesiaci vydaná pod názvom Théorie de la lune déduite d'un seul principe de l'attraction, ktorá získala v roku 1752 cenu petrohradskej akadémie. V práci uviedol, že Leonhard Euler urobil matematické chyby pri výpočtoch pohybe Mesiaca a výpočty spresnil.
Hojne sa tiež venoval štúdiu komét, najmä Halleyho kométe, a to v prácach ako Théorie du mouvement des comètes (Teória pohybu komét, 1760) či Recherches sur les comètes des années 1531, 1607, 1682 et 1759 (1762). Tieto štúdie budili vo svojej dobe veľký rozruch, pretože sa zdalo, že Halleyho kométa spochybní Newtonove teórie podľa ktorých Halley vypočítal, že kométa sa vráti v roku 1758. Toho roku sa však na oblohe neobjavila, čo vyvolalo vo vedeckom svete údiv. Clairaut a Jérôme Lalande zahrnuli do výpočtu príťažlivé pôsobenia Jupitera a Saturna a predpovedali, že kométa bude oproti Halleyho prepočtu oneskorená o 518 dní, čo sa aj stalo.[5]
Spisy
- Recherches sur les courbes à double courbure. Paris 1731
- Théorie de la figure de la terre. Paris 1743
- Théorie de la lune. Sankt Petersburg 1752
- Recherches sur les comètes des années 1531 etc. St. Petersburg 1762
- Élémens d'Algébre. 5. Auflage. Paris 1797 (digitalizované)
- Anfangsgründe der Geometrie. Hamburg 1773 (digitalizované)
Referencie
- 13 mai 1713(1): Naissance de Clairaut [online]. 17 March 2007, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online. (po francúzsky)
- http://www.cojeco.cz/index.php?detail=1&id_desc=14838&title=Clairaut&s_lang=2
- Fellow Details: Clairaut; Alexis Claude (1713 - 1765) [online]. Royal Society, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online.
- http://leccos.com/index.php/clanky/clairaut-alexis-claude
- http://techmania.cz/edutorium/art_vedci.php?key=1025
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexis-Claude Clairaut na nemeckej Wikipédii.