Alexandr Sergejevič Gribojedov
Alexandr Sergejevič Gribojedov (rus. Александр Сергеевич Грибоедов; * 15. január 1795, Moskva, Rusko – † 11. február 1829, Teherán, Irán) bol ruský diplomat a dramatik, pričom jeho veršovaná komédia Útrapy z rozumu patrí i v súčasnosti medzi najhranejšie hry v Rusku. Mal blízko k dekabristom.
Alexandr Sergejevič Gribojedov | |||
ruský diplomat a dramatik | |||
Narodenie | 15. január 1795 Moskva, Ruské impérium | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 11. február 1829 (34 rokov) Teherán, Irán | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Projekt Guttenberg | Alexandr Sergejevič Gribojedov (plné texty diel autora) | ||
Commons | |||
Životopis
Gribojedov sa narodil v Moskve, hlavnom meste Ruska, Sergejovi Ivanovičovi Gribojedovovi (1761—1814) a jeho žene Anastázii Fiodorovne Gribojedovovej. (1768- 1839).
Mimoriadne schopnosti sa u neho prejavili už v ranom detstve. Ako jedenásťročný chlapec začal študovať na Moskovskej univerzite a študoval tu na filologickej, právnickej a matematickej fakulte. Univerzitu dokončil ako pätnásťročný. V tej dobe sa zvládol naučiť aj niekoľko európskych a orientálnych jazykov.
V roku 1812 odišiel ako dobrovoľník do armády, roku 1817 sa stal úradníkom kolégia zahraničných vecí a v jeho službách pracoval na Kaukaze a v Perzii.
Od čias štúdií na univerzite sa priatelil s mnohými dekabristami, je pravdepodobné, že bol zasvätený do ich konšpirácií. Po porážke ich vzbury v decembri 1825 bol pol roka väznený a vypočúvaný, ale úradom sa nepodarilo mu niečo dokázať. Stotožňoval sa s myšlienkou odstránenia samoderžavií, no vzhľadom na jeho politický rozhľad si uvedomoval nepriaznivé vyhliadky a izolovanosť šľachtického revolucionizmu; nasvedčuje tomu aj jeho skeptický výrok o „stovke práporčíkov“, ktorí „chcú zmeniť celý štátny poriadok v Rusku.“
1829 zomrel v Teheráne ako splnomocnený minister a ruský veľvyslanec, bol ubitý davom búriacim sa proti rusko-perzskej mierovej zmluve z roku 1828.
Dielo
Ako spisovateľ bol zásadným odporcom subjektivizmu, hlavne sentimentálnych a snových nálad. Oproti romantickej mnohoznačnosti sa usiloval o umenie myšlienkovo a výrazovo jasné a späté s živými národnými potrebami. Hovorí o tom už rané obdobie jeho tvorby, v ktorom (väčšinou v spolupráci s niektorým z priateľov) napísal, respektíve podľa francúzskych predlôh adaptoval niekoľko obsahovo nenáročných, avšak erudovaných veselohier.
V komediálnom pamflete Študent, ktorý napísal spolu s Kateninom, zosmiešňuje (hlavne v postave básnika Benevolského) epigónov Karamzinovej školy.
Z vaudevillov Vlastná rodina alebo Vydatá nevesta a Predstieraná neversnosť pod povrchom vonkajšej situačnej komiky presvitá ironizácia typizácie prostredí a postáv.
Najvýznamnejším dielom je jeho komédia vo veršoch v štyroch dejstvách Útrapy z rozumu. Knižného vydania a prvej divadelnej inscenácie sa dočkala až počiatkom tridsiatych rokov (na javisku 1831 v Petrohrade, knižne v značne cenzúrou zdeformovanej podobe v roku 1833), avšak v kolujúcich odpisoch bola známa už od roku 1825, kedy ju Gribojedov po viac než trojročnej práci dokončil. Pôvodne sa mala volať Beda rozumu!, pretože ide skôr než o komickú záležitosť ide o tragédiu príliš bystrého rozumu a príliš ušľachtilého srdca uprostred hlúposti, o dosahovaní ľudskej a občianskej zrelosti. V hlavnom hrdinovi hry, aktívnom a osvietenom šľachtickom vzdelancovi, dekabristovi v duši, Čackom, Gribojedov vytvoril pozitívny ľudský typ na základe súdobého životného materiálu. V hlavnej zápletke, dvojjedinej hrdinovej zrážke so spiatočníckym okolím a s nadnesenou naivitou vlastných ilúzií, sa autorovi prostredníctvom ľudsky konkrétneho konfliktu podarilo zachytiť základnú kolíziu doby: proces, ktorým sa progresívny prúd vydeľoval z masy vtedajšej spoločnosti, t. j. zrod dekabrizmu.
Výberová bibliografia
- rok neznámy Rok 1812 (1812 год)
- 1814 Mladomanželia (Молодые супруги (комедия в одном действии, в стихах)
- 1817 Študent (Студент (комедия в трех действиях, написана сообща с П. А. Катениным)
- 1817 Vlastná rodina alebo Vydatá nevesta (Своя семья, или замужняя невеста (отрывок из комедии)
- 1818 Predstieraná nevinnosť (Притворная неверность (комедия в одном действии в стихах)
- 1824 Útrapy z rozumu (Горе от ума (комедия в четырех действиях в стихах)
- 1826 1827 Gruzínska noc (Грузинская ночь (отрывки из трагедии)
- rok neznámy Rodamist a Zenobia (Родамист и Зенобия (план трагедии) (год не известен)
Bibiografia
- PAROLEK, Radegast - HONZÍK, Jiří: Ruská klasická literatura. Svoboda, Praha: 1976. 629 s.
- HONZÍK, Jiří: Dvě století ruské literatury. Torst, Praha: 2000. 426 s. ISBN 80-7215-104-5
- KULEŠOV, Vasilij Ivanovič: Istorija russkoj literatury XIX veka. Vydavateľstvo МГУ, Moskva: 1997. 624 s. ISBN 5-211-03044-3