Mike Oldfield

Najslávnejšou skladbou je Tubular Bells, inštrumentálna kompozícia nahraná v roku 1972 a vydaná 25. mája 1973 firmou Virgin Records. Bol to prelomový album, v ktorom Oldfield hral na viac ako dvadsiatich rôznych nástrojoch nahrávaných vo viacerých stopách. Skladba zahŕňa v sebe množstvo rôznych hudobných žánrov. Album sa dostal do Top 10 najlepšie predávajúcich sa albumov vo Veľkej Británii a ostal na výslní 247 týždňov. V Spojených štátoch sa objavil na soundtracku k filmu The Exorcist. Na jeseň 1974 ho nasledoval album Hergest Ridge, ktorý dosiahol na tri týždne prvenstvo v hudobných rebríčkoch.

Podobne ako Tubular Bells, Hergest Ridge pozostáva z dvoch inštrumentálnych skladieb. V roku 1975 nasledoval album Ommadawn v štýle world music a v roku 1978 Incantations s viacerými rôznorodými chorálovými vložkami (Sally Oldfield, Maddy Prior a dievčenský zbor z Queen's College).

Začiatkom osemdesiatych rokov inklinuje Oldfield viac k tzv. strednému prúdu ("mainstream") populárnej hudby. Vytvára kratšie inštrumentálne skladby v albumoch Platinum a QE2. Píše skladby, v ktorých spolu s ním účinkujú rôzni vokalisti. Typický zvuk dávajú skladbám jeho gitarové sóla. Známou je napr. Moonlight Shadow (1983), hit naspievaný speváčkou Maggie Reilly, ktorý sa inšpiruje aj smrťou Johna Lennona.

Oldfield skladá v ďalšom období hudbu k filmu The Killing Fields. Natáča videá k albumu Islands. Vydáva rebelský album Amarok – hodinovú kompozíciu, s neuveriteľne rýchlym striedaním hudobných tém, v ktorej využíva množstvo hudobných nástrojov (medzi inými aj „zubnú kefku“). Napriek tomu, že jeho fanúšikovia označujú tento album za jeho najväčšie dielo, nedostáva sa mu komerčného úspechu. V ďalšom albume Heaven's Open naspieva po prvý raz sám všetky vokály.

V hudobnom nakladateľstve Warner vydáva Tubular Bells II, ktorý premiérovo uvádza naživo na zámku v Edinburgh. The Songs Of Distant Earth (podľa rovnomennej novely Arthur C. Clarke) má už „mäkší“ zvuk („new age“) a v Tubular Bells III (takisto premiéra na živom koncerte v Londýne) sa inšpiruje tanečnou hudobnou scénou z okolia jeho nového domova na ostrove Ibiza.

Ďalším projektom je Tres Lunas (2002), vydaný na dvoch CD nosičoch – hudobnom a druhom s virtuálnou hrou.

V roku 2003 komponuje Tubular Bells 2003. Je to remasterovaná verzia pôvodného albumu Tubular Bells na CD a DVD nosičoch. Nové digitálne technológie mu umožnili zdokonaliť niektoré časti pôvodnej skladby. Oslávil tým 30. výročie Tubular Bells a svoje 50. narodeniny.

12. apríla 2004 začal práce na svojom novom virtuálne-realitnom projekte Maestro. Demoverziu hry, ktorá je časťou tejto skladby, je možné získať na jeho oficiálnych stránkach.

• Tubular Bells, (1973)
• Hergest Ridge, (1974)
• The Orchestral Tubular Bells, (1975)
• Ommadawn, (1975)
• Boxed, (1976) – kompilácia
• Incantations, (1978)
• Exposed, (1979) – naživo
• Platinum, (1979)
• Impressions, (1979) – kompilácia
• Airborn, (1980) – kompilácia
• QE2, (1980)
• Music Wonderland, (1980) – kompilácia
• Episodes, (1981) – kompilácia
• Five Miles Out, (1982)
• Crises, (1983)
• Discovery, (1984)
• The Killing Fields, (soundtrek, 1984)
• The Complete Mike Oldfield, (1985) – kompilácia
• Islands, (1987)
• A Virgin Compilation, (1987) – kompilácia
• Earth Moving, (1989)
• Amarok, (1990)
• Collector's Edition Box I & II (1990) – kompilácia
• Heaven's Open, (1991)
• Tubular Bells II, (1992)
• The Best of…Elements, (1993) – kompilácia
• Elements, (1993) – kompilácia
• The Songs of Distant Earth, (1994)
• Voyager, (1996)
• XXV: The Essential, (1997) – kompilácia
• Tubular Bells III, (1998)
• Guitars, (1999)
• The Millennium Bell, (1999)
• The Best of Tubular Bells, (2001) – kompilácia
• Collection, (2002) – kompilácia
• Tr3s Lunas, (2002)
• Tubular Bells 2003, (2003)
• Light & Shade (2005)
• New Times (2006)
• Music of The Spheres (2008)
• Man on the Rocks (2014)
• Return to Ommadawn (2017)

• Oficiálne stránky Mike Oldfield
• Dark Star, oficiálny informačný servis
• Tubular Web