Alabastron

Alabastron (starogr. ἀλάβαστρον – alabastron) je typ starovekej keramickej nádoby.[1]

Atický červenofigúrový alabasron, žena s truhlicou (zrejme s pyxisom v tvare truhlice), cca 470 – 460 pred Kr.

Alabastron, malá nádoba na drahé masti, oleje (na natieranie) alebo voňavky, patril medzi základné, často používané keramické nádoby v starovekom Grécku.[2] Zvyčajne bol keramický, (napr. v sarkofágu Filipa II. vo Vergine sa našiel strieborný alabastron na drahé masti[3]) mal štíhly tvar, úzke hrdlo, vypuklé dno, bez úch (iba zriedka mali menšie ušká, zrejme aby sa cez ne prevliekol povrázok alebo remienok), najčastejšie bol bez podstavca (iba niektoré mali podstavec). Mohol mať kožený remienok pre zavesenie.[1] Zdá sa, že bol primárne nádobou na parfumovaný olej, lebo ako to naznačujú scény na vázach, používali ho najmä ženy po kúpaní.[4]

Egyptský alabastron z obdobia 26. dynastie (664 – 525 pred Kr.)

Tieto nádoby sa vyrábali z rôznych materiálov vrátane z alabastra, jemnozrnného sadrovca bielej alebo ružovkastej farby, čiastočne priesvitného,[5] z ktorého v starovekom Egypte a Sumere vyrábali drobné nádoby (vázy, misy, džbány a v Egypte aj nádobky v tvare alabastronu) a Asýrčania ho používali na reliéfy. V staroveku sa alabaster ťažil hlavne v egyptskom meste Alabastron (dnes archeologická lokalita El Amarna[6]) a pri Damasku v Sýrii. Používal sa hlavne pri výrobe malých nádob na vonné masti a oleje, preto je grécky termín pre alabastron pravdepodobne egyptského pôvodu,[4] aj keď sa alabastrony vyrábali i z iných materiálov (hlina, kov či sklo).[7] Grécki umelci (v Atike) egyptskú nádobku v tvare (základného tvaru) alabastronu (v Egypte inšpirovanú palmou) prijali okolo roku 600 pred Kr.[8]

Gréci mali aj odlišné a aj staršie typy alabastronov:

Najstarší typ cibuľovitého tvaru sa vyrábal približne od roku 1400 pred Kr. (keramika neskoroheladská)[9] Neskorším typom bol alabastron korintský, ktorý sa objavil okolo roku 700 pred Kr. (mierne baňatého tvaru s nízkym podstavcom v štýle orientalizujúcom).[10]

Galéria
  • Neskoroheladský alabastron (mykénsky, cibuľovitého tvaru, geometrický)
  • Korintský alabastron (mierne baňatého tvaru, orientalizujúci) z konca 7. stor. pred Kr. (má otvor pre remienok)
  • Fenický alabastron
  • Minojský alabastron, cca 1500 – 1450 pred Kr.
  • Etruský terakotový alabastron, cca 6. stor. pred Kr.

Referencie
  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 378.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 230.
  3. Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 101.
  4. University of Oxford, Classical art research centre Alabastron
  5. Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. 67-001-83. S. 49.
  6. Samuel Birch, J. Murray, 1873, History of Ancient Pottery, str. 24
  7. Arts lexikon: Alabastr
  8. The J. Paul Getty Museum: Alabastron
  9. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 384.
  10. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 386.

Iné projekty
  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alabastron

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.