Akontácia (preddavok)

Táto forma preddavku môže byť dohodnutá buď v peňažnej alebo vecnej forme. Vecným preddavkom sa pritom myslí ojazdený dopravný prostriedok alebo iný majetok opatrený znaleckým posudkom s vyjadrenou sumou. Výška akontácie je nemennou súčasťou leasingovej zmluvy a súvisiaceho splátkového kalendára. Obvykle sa označuje ako nultá splátka. Kupujúci odovzdá na začiatku splácania svoj dopravný prostriedok a dostáva zaň predmet zmluvného plnenia alebo zaplatí preddavok v dohodnutej mene. Výška akontácie ovplyvňuje výšku leasingovej marže ( navýšenia ceny). Medzi leasingovou maržou a akontáciou je nepriama úmera, čím vyššia akontácia, tým nižšia leasingová prirážka. Uhradená akontácia sa z daňových dôvodov rozdelí na počet mesiacov splácania v zmysle zmluvy a jej alikvotný podiel za zdaňovacie obdobie sa uplatňuje v daňových priznaniach.[4]

Vyššia akontácia znamená pre leasingovú spoločnosť menšie úverové riziko, ale aj menší zisk. Z hľadiska nájomcu predstavuje vyššia akontácia významnejší zásah do cash flow (peňažných tokov), ale tiež zlacňuje leasing (slov. finančný prenájom),[5] znižuje celkovú kúpnu cenu a tiež uľahčuje celý proces uzatvárania zmluvy a teda aj skoršie využitie predmetu leasingu.

Akontácia v prípade finančného lízingu nie je definovaná v obchodnom zákonníku ako povinná. Jej využitie limitujú zákony o dani z príjmu, o dani z pridanej hodnoty, zákon o účtovníctve. Akontácia sa využíva ako súčasť zmluvy medzi partnermi, ktorí, ak sa vzájomne dohodnú o jej použití, musia následne rešpektovať spomenuté zákony.

Akontácia v prípade „operatívneho leasingu“ nebýva uplatňovaná.

V prípadoch nočných prevádzok odovzdávajú organizácie obchodného charakteru preddavok odvodu tržby, ktorá sa neskôr upresňuje a odvádza podľa vyúčtovanej výšky. Toto opatrenie má praktický dôvod a zväčša podlieha oficiálnym interným predpisom firiem. Akontácia sa prevedie účtovne tak, že sa vypíše pokladničný blok a označí sa na ňom ako platba a-konto. Peniaze vo výške preddavku sa uložia do nočného trezoru v banke alebo do firemného trezoru a do banky sa vkladajú po konečnom presnom vyúčtovaní. Suma akontácie sa v tomto prípade určuje odhadom. Môže byť nižšia, vyššia alebo rovnaká ako presná suma tržby. V podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje ako prijaté preddavky zápisom 211/324 (príjem do pokladne) alebo 221/324 (príjem na účet).[6]

Pri splátkovom predaji sa obvykle 1. splátka považuje za preddavok, po ktorého úhrade kupujúci dostáva do užívania predmet kúpy. Táto prvá splátka sa nazýva aj akontácia. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok môže byť akontácia vo výške rovnomerne delených splátok alebo môže byť vyššia o 10-20%. Výšku akontácie stanovuje predajca v závislosti od rizikového profilu kupujúceho.[7] V účtovníctve sa akontácia v splátkovom predaji účtuje inak ako akontácia vo finančnom leasingu.[8] V daňovom priznaní tieto uhradené splátky figurujú ako daňový náklad (výdavok) a znižujú tak základ pre výpočet dane.[4] Neuhradené splátky a neuhradená akontácia neovplyvňujú základ dane.[4]

V prípade úverov k stavebnému sporeniu sa akontáciou rozumie výška nasporených prostriedkov na účte stavebného sporenia v pomere k výške úveru - je udávaná ako % z cieľovej čiastky - alebo všeobecnejšie je to časť ceny nehnuteľnosti, ktorú klient musí uhradiť z vlastných zdrojov.

Ku stavebnému sporeniu je možné získať úver, no má zákonnú podmienku, že sporenie musí trvať najmenej dva roky, akontácia musí dosahovať stanovenú čiastku a úver sa využije výhradne na získanie bývania. Ak klient nesplní všetky tieto podmienky, môže mu stavebná sporiteľňa na ten istý účel poskytnúť preklenovací úver a to bez akontácie. Aj tu platí, že čím menšia je akontácia tým vyššia je úroková sadzba úveru. Na rozdiel od hypotéky nie je úver zo stavebného sporenia podmienený zaručením nehnuteľnosťou.

Základný právny rámec o stavebnom sporení vrátane úveru stanovuje zákon o stavebnom sporení.[9] Hypotéky upravuje zákon o dlhopisoch,[10] o bankách[11] a obchodný zákonník.

V prípade hypotéky na stavebné účely sa tiež hovorí o akontácii, ktorou je 1. splátka, takisto v prípade americkej hypotéky, ktorá má ľubovoľný účel. Založené nehnuteľnosti sa za akontáciu nepovažujú.

Vo vzťahu k zahraničnému platobnému styku sa používa platobný nástroj akontácia vo viacerých prípadoch:

• akontácia pri hladkých platbách, čo sú finančné prevody prevodnými príkazmi. Dodávateľ a odberateľ sa v tomto prípade vopred dohodnú, že odberateľ prevedie zálohovú platbu pred dodaním tovaru alebo služby. V obchodnom vzťahu naznačuje, že kvalita vzťahu medzi obchodnými partnermi si vyžaduje opatrnosť. Účelom akontácie je teda obmedziť riziká dodávateľa z možného odstúpenia od dohody, no tiež môže byť formou výpomoci na financovanie obstarania tovaru či služby dodávateľom. Toto sa deje hlavne u veľkých zákaziek s dlhými dodacími lehotami alebo u výrobkov na zakázku, ktoré by mohli byť po zrušení obchodu nepredajné. Platba celej kúpnej ceny vopred sa používa v prípadoch veľmi rizikových podmienok.

• banková záruka za vrátenie akontácie (akontačná záruka, angl. „refund bond“ alebo „advance payment guarantee“). Toto dodáva odberateľovi istotu, že v prípade zlyhania obchodu mu bude akontácia vrátená. Tento záručný nástroj sprostredkujú obidvom partnerom ich banky.

• „vádium“ - zábezpeka alebo záruka, aj pri dražbách
• kaučná záruka - záruka za kauciu

Okrem hladkých platieb sa využívajú aj exportné dodávateľské a odberateľské úvery v rámci medzinárodného platobného styku,:

• exportný dodávateľský úver
• dokumentárny akreditív (najpoužívanejšia záruka)
• dokumentárny akreditív s červenou doložkou - umožňuje oprávnenému čerpať časť akreditívu od avizujúcej banky ako zálohu - akontáciu - ešte pred splnením podmienok akreditívu (predložením príslušných dokumentov). Tento červený dodatok sa v minulosti vpisoval červeným perom, od čoho získal pomenovanie. Je výhodný pre výrobcov, ktorí vyvážajú a potrebujú predfinancovať výrobu alebo nákup tovaru pred vývozom. V praxi býva vzácny, lebo obsahuje riziko pre príkazcu.
• dokumentárne inkasá
• stand-by akreditív (angl. stand-by letter of credit) predstavuje zaistenie platobného aj neplatobného charakteru zo strany banky. Stand-by akreditív, ktorý zaisťuje vrátenie akontácie banka zaručuje odberateľovi, že mu v prípade neplnenia zo strany dodávateľa vráti už uhradenú akontáciu. Tieto akreditívy vznikly a rozšírili sa hlavne v USA.

Bankové záruky upravuje obchodný zákonník. Harmonizáciu na medzinárodnej úrovni zaisťujú pre akontačnú záruku Jednotné zvyklosti a pravidlá pre kontraktné záruky vydané Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži ako publikáciu č. 325 a pre dokumentárne akreditívy s červenou doložkou Jednotné zvyklosti a pravidlá pre dokumentárne akreditívy vydané ako publikácia č. 600 (revízia z roku 2007).[12]. Najnovší výklad pravidiel obsahuje „Uniform Rules for Bank Payment Obligations“, ICC publikácia č. 750, z roku 2013 a nachádza sa na webe Medzinárodnej obchodnej komory[13].

• Finančná gramotnosť
• Správcovská spoločnosť

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Akontace na českej Wikipédii.