Agasias (syn Ménofila)

Agasias (starogr. Ἀγασίας) bol grécky sochár z 1. storočia pred Kr.[1]

Galský bojovník, parský mramor; okolo roku 100 pred Kr., autor: Agasias, Národné archeologické múzeum v Aténach

Agasias, syn Ménofila, pochádzal z rodiny významných efezských sochárov. Jeho otec i on sám zohrali dôležitú úlohu vo vývoji figuratívneho sochárstva na ostrove Délos. V tejto rodine mal pravdepodobne svoje korene aj Agasias, syn Dósithea z Efezu (možno Agasiov bratranec), autor slávneho Borgheského zápasníka z Musée du Louvre, ktorý tvoril v druhej polovici 2. storočia pred Kr.[2]

Agasias bol činný prevažne v 1. polovici 1. storočia pred Kr. Pracoval hlavne na ostrove Délos, a to predovšetkým s mramorom. Z jeho diel sa zachovala len socha kľačiaceho galského bojovníka objavená na ostrove z Délos, ktorá je v súčasnosti v Národnom archeologickom múzeu v Aténach a viac ako desať signatúr z podstavcov jeho nezachovaných diel.[1]

Socha kľačiaceho galského bojovníka bola kedysi súčasťou pamätníka, ktorého sochárska výzdoba znázorňovala boj s Galmi a nachádzala sa na délskej agore Italikov. Z tohto monumentu sa našli aj ďalšie fragmenty (nájdené podstavce) signované Agasiom.[3] Galský bojovník je bez charakteristických fúzov, ide tu teda o mladíka znázorneného v pozícii, keď je zrejme zranený, ale stále sa ešte húževnato bráni. Je stvárnený veľmi expresívne a jeho trochu patetická grimasa nezaprie určité charakteristické prvky so sochami umierajúcich Galov od pergamského sochára Epigona z 3. storočia pred Kr. Určité štýlové ovplyvnenie tu nie je vylúčené.[4] Avšak kľačiaci galský mladík bol súčasťou monumentu, ktorý nemal nič s historickými udalosťami bojov s maloázijskými Galmi, ale reprezentoval boj Galov a Rimanov na európskej pevnine.[5]

Agasias na ostrove Délos vytvoril aj najmenej 14 sôch rímskych hodnostárov (Gaius Marius, konzul Quintus Pompeius Rufus) a obchodníkov.[6][7] Okrem toho pracoval i na ostrove Ténos, kde pre svätyňu Poseidóna a Amfitrity vytvoril dve podobné kompozície bronzových sôch, ktoré zdobili základňu veľkého oltára. Zachovali sa z nich len dve obrovské mramorové podstavce nesúce podpis umelca.[8][4]

Referencie a bibliografia
  1. Eberhard Paul. Künstlerlexikon der Antike. Hamburg : Nikol Verlagsges.mbh, 2007. ISBN 978-3-937872-53-7. S. 7–8.
  2. Brunilde Sismondo Ridgway, Fourth-century Styles in Greek Sculpture, str. 271
  3. Inscriptiones regions: Delos (IG XI and ID), ID 1710
  4. Marietta Horster, Bauinschriften römischer Kaiser, str. 55
  5. Keltské kmeny v Malé Asii The Celts in Asia Minor - Univerzita Karlova, str. 137
  6. Inscriptiones regions: Delos (IG XI and ID), ID 1699
  7. Inscriptiones regions: Delos (IG XI and ID), ID 1849
  8. Inscriptiones regions: Cyclades, excl. Delos (IG XII,5) Tenos, IG XII,5 917

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.