Epigonos (sochár)
Epigonos (starogr. Ἐπίγονος) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.[2]
Epigonos, syn Chaira, bol grécky sochár aktívny v druhej polovici 3. storočia (približne v rokoch 263 až 197 pred Kr.) v kráľovstve Pergamon. Pracoval väčšinou s bronzom, a to možno už v dobe panovníka Eumena I. a potom za vlády kráľa Attala, ktorému tvoril hlavne diela oslavujúce jeho víťazstvo nad Galmi v roku 230 pred Kr.[3][1]
O sochárskych dielach Epigona nám podávajú svedectvá signatúry z podstavcov jeho nezachovalých diel,[4][5][6] a zo starovekých autorov rímsky spisovateľ Plínius,[7] ktorý ho zaradil do plejády najvýznamnejších sochárov antického Grécka. Z množstva jeho diel ho zaujalo najmä súsošie dieťaťa túliaceho sa k zabitej matke.[7] Epigrafický nález IvP I 29 na podstavci, datovaný na koniec 3. stor. pred Kr., objavený v lokalite starovekého Pergamu, pochádza pravdepodobne z podstavca pôvodnej jazdeckej sochy kráľa Attala I.[8]
Epigonovi pripisujú aj bronzové originály dnešných mramorových rímskych kópií sôch, umierajúceho Gala, umiestneného v Museo Capitolo a Gala prebodávajúceho sa nad mŕtvolou svojej ženy v Museo delle Terme v Ríme.[1] Tieto diela boli votívne dary od Attala I. venované bohyni Aténe Polias. Sú nesmierne dramatické, a okrem toho dokumentujú aj nový záujem umelcov zobrazovať porazeného nepriateľa v hrdinskom utrpení.[1]
Referencie a bibliografia
- José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 188.
- Fred S. Kleiner, Gardner's Art through the Ages, str. 135
- Andrew Stewart, One Hundred Greek Sculptors, Their Careers and Extant Works
- Inscriptiones Graecae, IG XI,4 1109
- Inscriptiones Graecae, IvP I 29
- Inscriptiones Graecae, IvP I 22
- Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 262.
- Inscriptiones Graecae, Greek text: IvP I 29