Agasias (syn Dósithea)
Agasias (starogr. Ἀγασίας) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1]
Agasias, syn Dósithea z Efezu, bol sochár činný približne v 2. polovici 2. storočia pred Kr.[2] Jeho jediným zachovaným dielom je takzvaný Borgheský zápasník (uvádzaný aj ako Borgheský gladiátor), ktorý sa v súčasnosti nachádza v Musée du Louvre. Patrí medzi niekoľko najkrajších mramorových sôch, dokončovaných jedine kovovým dlátom, bez hladenia povrchu.[3]
Nenásytný cisár Nero si dal z Grécka odviesť toľko sôch, koľko sa mu zachcelo.[2][4] Pausanias uvádza, že len Delfy pripravil o päťsto bronzových sôch.[5] Podľa nemeckého znalca antického umenia J. J. Winckelmanna je možné, že medzi tými sochami bol aj Borgheský zápasník od Agasia z Efezu, lebo ho v roku 1611 objavili neďaleko Nettuna v prímorskom letovisku Antium,[6] v rodisku Nera a jeho vily, na výzdobu ktorej cisár vynaložil veľké prostriedky.[2]
Od antických autorov o tvorcovi tejto sochy, síce nemáme správ, ale samotné dielo je dokladom jeho geniality. Socha predstavuje bojovníka v prudkom pohybe. Je to už dospelý muž v plnom rozkvete síl, jeho svalnaté telo nesie stopy života naplneného tvrdou prácou. Na tvári je badateľné, že nie je idealizovaná, ale vytvarovaná pravdivo podľa prírody.[7]
Agasiovo autorstvo potvrdzuje nápis, ktorý sa nachádza v spodnej časti tohto diela:
ΑΓΑΣΙΑΣ ΔΩΣΙΘΕΟΥ ΕΦΕΣΙΟΣ ΕΠΟΙΕΙ | preklad: Agasias syn Dósithea z Efezu ma zhotovil |
- - text v starogréčtine[6]
Referencie a bibliografia
- Nancy Thomson de Grummond, Encyclopedia of the History of Classical Archaeology
- Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 244.
- Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 175.
- Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 182.
- Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 275.
- IG XIV, Italia (Roma et vicinia) — Antium (Anzio) — undated, IG XIV 1226
- Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 245.