Adam Tomčáni

Adam Tomčáni (* 4. december 1755, Kamanová – † 24. júl 1831, Pešť) bol fyzik a pedagóg.

Narodil sa 4. decembra 1755 v Kamanovej (dnes okres Topoľčany) v zemianskej rodine Adama Tomčáni a jeho manželky Rosiny.

Od roku 1778 študoval na univerzite a neskôr matematiku a fyziku na zememeračskom inštitúte v Budíne. Spočiatku bol asistentom na zememeračskom inštitúte, neskôr na Katedre mechaniky a prírodovedy v Pešti (1790–1791), ako aj profesorom fyziky na akadémii vo Veľkom Varadíne ( 1791–1798). Na Kráľovskej akadémii v Bratislave prednášal fyziku (1799–1801) a napokon bol profesorom na Katedre fyziky a mechaniky strojov na peštianskej univerzite, kde bol tiež dekanom ( 1804– 1805) a rektorom ( 1823–1824). Jeho nástupcom bol ďalší významný vedec pôvodom zo Slovenska Štefan Anián Jedlík. Tomčáni je autorom viacerých vysokoškolských učebníc. Napríklad v diele Institutiones physicae (1821–1822) zreteľne diferencoval jednotlivé oblasti fyziky a po prvý raz od nej oddelil astronómiu a fyzický zemepis. V knihe sa prejavila skutočnosť, že A. Tomčáni bol prvým svetským profesorom fyziky na Slovensku.

Najvýznamnejším jeho spisom je monografia o galvanizme Dissertatio de theoria phaenomenorum electricitatis galvaniae (1809), prvá svojho druhu nielen na Slovensku, ale i v celom Uhorsku. V tejto 355-stránkovej knihe skúmal fyzikálne a chemické vlastnosti elektrického článku, galvanizmus v jednoduchých vodičoch a v organických látkach. Význam diela vystúpi do popredia, keď si uvedomíme, že šlo o novú vednú oblasť. Tomčáni sa tiež podieľal na výskume následkov zemetrasenia v Uhorsku.

Spolu s ďalšími učencami v roku 1802 navrhol, aby sa založila uhorská prírodovedecká a lekárska spoločnosť. Táto iniciatíva sa nestretla s porozumením. Zomrel 24. júla 1831 v Budapešti.