Achali Atoni
Achali Atoni alebo Afon Čyc (gruz. ახალი ათონი – Achali Atoni; abch.Афон Ҿыц – Afon Čyc; rus. Новый Афон – Novyj Afon; doslova "Nový Athos", historické názvy pozri nižšie) je mesto v rajóne Gudauta v Abcházsku v Gruzínsku, ležiace 22 km od Sochumi, hlavného mesta Abcházska, na pobreží Čierneho mora. Známe je najmä vďaka jaskyni rovnakého mena a starobylým kláštorom.
Achali Atoni (Афон Ҿыц, ახალი ათონი, Новый Афон) | |||
Afon Čyc, Achali Atoni, Novyj Afon | |||
mesto | |||
Kláštor Nový Atos | |||
Pôvod názvu: Atos v Grécku | |||
Štát | Gruzínsko | ||
---|---|---|---|
Čiast. uznaná nezávislá krajina | Abcházsko | ||
Rajón | Gudauta | ||
Miesto | Jaskyňa Achali Atoni | ||
Súradnice | 43°05′S 40°48′V | ||
Obyvateľstvo | 1 308 (2003) | ||
Prvá zmienka | 3. storočie | ||
Časové pásmo | +3 MSK | ||
Nový Atos (ang. Novyy Afon) na mape Abcházska
| |||
Wikimedia Commons: New Athos | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Historické názvy
Mesto bolo v minulosti známe ako Nikopol, Acheisos, Anakopia, Nikopia, Nikofia, Nikopsis, Absara, Psyrccha.
Dejiny
V miestach Achali Atoni sa od 3. storočia spomína veľké staroveké grécke prístavné mesto Anakopia. Jeho ruiny sú stále viditeľné. V 5. storočí na Iverskom vrchu, ktorý sa vypína nad mestom, Gruzínci vybudovali pevnosť.[1] Anakopia bola hlavným mestom Abcházskeho kniežatstva na okraji Byzantskej ríše a aj Abcházskeho kráľovstva, potom ako sa archón Leon II vyhlásil za kráľa koncom 8. storočia. Neskôr sa hlavným mestom stalo Kutaisi.
Anakopia bola pričlenená k Byzantskej ríši Demetrom v roku 1033, no späť pod kontrolu Gruzíncov sa dostala v roku 1072 spolu s inými oblasťami vďaka bitke pri Mantzikerte, kde Seldžucká ríša porazila Byzantskú.
Achali Atoni zaznamenal v posledných rokoch prudký pokles počtu obyvateľov, spôsobený vojnami a odlivom Rusov po rozpade ZSSR a Gruzíncov počas vojny. V roku 1989 mal 26 636 obyvateľov, no v roku 2003 už len 1308. V roku 1989 v meste bolo 44 % Rusov, 23,1 % Abcházcov a 7,6 % Gruzíncov a iné národnosti (najmä Ukrajinci a ďalší obyvatelia ZSSR, ktorí tiež odišli).
Kláštor
V roku 1874 ruskí mnísi z preplneného Rosikonu na hore Atos prišli na Kaukaz hľadať miesto na možné presídlenie. Báli sa, že Osmanská ríša by vyhnala Rusov z Atosu po vypuknutí hroziacej Rusko-tureckej vojny. Napokon sa usadili v meste Psyrccha v kláštore Nový Atos, ktorý tam postavili vďaka financiám od ruského cára Alexandra III. Nakoniec ale bolo ruským mníchom povolené ostať na Atose, a tak do „nového“ Atosu prišlo oveľa menej mníchov, než sa očakávalo.
V roku 1924 bol kláštor zavretý. Následne sa využíval ako sklad, turistická ubytovňa, nemocnica a múzeum. Pravoslávnej cirkvi bol vrátený v roku 1994.
Malebná krajina, v ktorej sa kláštor nachádza, kláštor spravila populárnym turistickým cieľom najmä ruských turistov v Abcházsku.[2].
- Kostol Svätého Šimona Kanaánskeho (6. až 8. storočie)
- Pevnosť Anakopia
- Pláž
- Železničná stanica Psyrccha
Referencie
- Georgia in Antiquity: A History of Colchis and Transcaucasian Iberia – David Braund, strana 54
- Medzinárodná krízová skupina, Abcházsko: Prehlbujúca sa závislosť, strana 6 (po anglicky)